Kard. Gambetti vysvetľuje smernicu o celebrovaní v Bazilike sv. Petra

TK KBS, RV jb, mh; ml | 24. 06. 2021 17:42



Vatikán 24. júna (RV) Nový duchovný správca Baziliky sv. Petra a vikár Svätého Otca pre Mesto Vatikán, ktorým je od 20. februára kardinál Mauro Gambetti z rehole minoritov, vydal usmernenie ohľadom organizácie slávenia svätých omší počas ranných hodín na oltároch v početných kaplnkách či bočných lodiach baziliky.



V čase medzi 7. a 9. hodinou prichádzajú do chrámu nad hrobom sv. Petra celebrovať sväté omše kňazi i biskupi rozličných národností, neraz sprevádzaní skupinami veriacich. Ako arcikňaz Baziliky sv. Petra sformuloval kardinál Gambetti 22. júna usmerňujúcu nótu, v ktorej vysvetľuje dva nosné princípy vychádzajúce z orientačného komunikátu vydaného 12. marca tohto roku vatikánskym Štátnym sekretariátom.



Prvým princípom je časové usporiadanie slávení tak, aby umožňovali koncelebráciu a zohľadňovali tak ducha Druhého vatikánskeho koncilu. Druhým princípom je rešpektovanie osobitných potrieb jednotlivých skupín z hľadiska jazykov a liturgických rítov, čiže dostatočné umožnenie výnimiek, avšak bez toho, aby nahradili platné pravidlo.



Obsah trojstranovej nóty kardinál Mauro Gambetti vysvetlil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas - Vatican News.



- Čo je zámerom tejto nóty?



„Zámerom je, veľmi jednoducho, vysvetliť vec, pretože viacerí už prosili o objasnenie ohľadom komunikátu, ktorý vydal Štátny sekretariát v marci. Chcem teda ponúknuť orientačný rámec s niekoľkými prvkami naviac, pre tých, ktorí chcú sláviť alebo sa zúčastniť na slávení v rannom časovom úseku od 7. do 9. hodiny, čo je kontext, na ktorý sa vzťahuje tak komunikát Štátneho sekretariátu, ako aj táto nóta.“



- Uvádzate, že pre kňazov je najvhodnejšie, aby koncelebrovali, pretože liturgické úkony nie sú súkromnými. Z čoho vychádzate v tomto tvrdení?



„Toto zdôraznenie, ktoré som navrhol, vyplýva práve z tejto, dá sa povedať, reorganizácie ranných slávení, a týka sa kňazov, avšak v skutočnosti všetkých veriacich, pretože aj kňazi sú jednými z nich. Je to príležitosť pouvažovať a azda ešte hlbšie zachytiť, čo je významom nášho slávenia.



Povedal som, že to platí pre všetkých, pretože tzv. individuálna omša, kvázi súkromná, je sama o sebe istým druhom reštrikcie pre tzv. bojujúcu cirkev – ako sa to nazývalo kedysi  –, ale tento princíp stále platí. Je to istý druh obmedzenia, pretože spoločné slávenie plne vyjadruje tajomstvo viery, ktorú vyznávame, žijeme a ohlasujeme.



Je to aspekt, ktorý Cirkev odjakživa učí, a ktorý Koncil zdôraznil a učiteľský úrad následne upresnil, práve v úsilí urobiť osobitne evidentným princíp jednoty zhromaždenia Kristovho tela, ktoré slávením manifestuje krásu našej viery.“



- V nóte pripomínate aj niektoré výnimky. Ktoré sú to?



„Cieľom je ponúknuť určité kritériá na pochopenie, kedy sú výnimky nanajvýš legitímne a prípustné. V zásade platí, že výnimky slúžia pre dobro veriacich: v kánonickom práve sa hovorí: salus animarum suprema lex (najvyšším zákonom je spása duší). A to platí aj v tomto prípade, čiže výnimky sa robia, pretože to môže byť väčším prínosom pre veriacich.



A teda, aby som uviedol príklad, ak sú tu skupiny s jazykmi, ktoré nemajú blízko k taliančine alebo latinčine, je azda vhodné, aby slávili samostatne v kaplnke. Alebo niekedy sú tu skupiny, ktoré pochádzajú z oblastí s rozdielnymi rítmi alebo tiež tematické púte súvisiace s formačnými fázami, ktorými veriaci prechádzajú, prípadne osobitné výročia.



Toto všetko sú pochopiteľné výnimky, ktorým sa snažíme plne vyjsť v ústrety, a ktoré naopak s veľkou radosťou vítame, keďže je to na osoh ľuďom, ktorí túžia koncelebrovať oddelene. A potom samozrejme existujú príležitostné dôvody, ak to ide v súlade s dôstojnosťou a stíšením, aké je potrebné zachovať v chráme.“



- Čo môžete povedať ohľadom tých, ktorí chcú sláviť v mimoriadnej forme Rímskeho obradu?



„V tomto sa odvolávam na motu proprio Summorum pontificum, kde sa hovorí v zásade o vyplnení túžby tých veriacich a kňazov, ktorí chcú celebrovať podľa Rímskeho misála z roku 1962. Tak to bude aj tu, nič tomu nebráni, vždy so zachovaním dôstojnosti a azda venujúc pozornosť tomu, aby napríklad nedochádzalo k nadmernému prekrývaniu paralelných slávení...



Pre tých, ktorí majú túto túžbu, aj pre jednotlivých kňazov, platia tieto všeobecné princípy, ktoré som predtým spomenul: to, čo je mimoriadne, je dobré, ak sa to nestane bežným, inak je tu riziko prekrútenia zmyslu učenia Cirkvi.“




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024