Vatikán 11. júna (RV) Dnes bol zverejnený dekrét Dikastéria pre laikov, rodinu a život, ktorý časovo obmedzuje mandát vedúcich medzinárodných združení veriacich na najviac 10 súvislých rokov. Cieľom je, aby vykonávanie autority v týchto združeniach plne slúžilo spoločenstvu a predišlo sa rizikám kultu osobnosti a zneužívania.
Dikastérium pre laikov, rodinu a život vydalo všeobecný dekrét, ktorým reguluje mandáty riadiacich funkcií v medzinárodných združeniach veriacich, ako súkromných, tak i verejných, a nevyhnutnú reprezentatívnosť členov vo volebnom procese medzinárodného riadiaceho orgánu. Vedúci úrad bude možné zastávať najviac dve po sebe idúce päťročné obdobia.
Cieľom dekrétu je podpora „zdravej obmeny“ v riadiacich funkciách, aby sa úloha autority vykonávala v zmysle skutočnej služby, ktorá sa napĺňa v cirkevnom spoločenstve.
Nariadenie podpísané 3. júna prefektom dikastéria kard. Kevinom Farrellom a sekretárom P. Alexandrom Awi Mellom po schválení osobitnou formou pápežom Františkom, bolo zverejnené v dnešný deň 11. júna. Do platnosti vstúpi o tri mesiace. Záväzné bude pre všetky združenia veriacich a ďalšie organizácie, uznané či ustanovené dikastériom.
Spolu s dekrétom vydalo dikastérium aj nótu, v ktorej sa uvádza, že pápež František „v línii so svojimi predchodcami navrhuje, aby sa požiadavky, ktoré si vyžaduje cesta cirkevného dozrievania združení veriacich, chápali v optike misionárskej konverzie“ (porov. Evangelii gaudium, 29-30). Za prioritné označuje pápež „rešpektovanie osobnej slobody; prekonanie sebareferenčnosti, jednostranností a absolutizácií; podporovanie širšej synodálnosti, ako aj vzácneho dobra jednoty spoločenstva.“
Nóta zdôrazňuje, že následkami nedostatočného obmedzenia riadiacich mandátov sú nezriedka „formy privlastňovania si charizmy, kultu osobnosti, sústredenia funkcií, ako aj prejavy sebareferenčnosti, ktoré ľahko spôsobujú závažné porušovanie osobnej dôstojnosti a slobody, ba i skutočné zneužívania. Zlé vykonávanie riadenia nevyhnutne vytvára konflikty a napätia, ktoré zraňujú spoločenstvo, oslabujúc misionársky rozlet“.
Skúsenosť naopak ukázala, že „generačná obmena riadiacich orgánov prostredníctvom striedania sa v riadiacich zodpovednostiach prináša veľké výhody pre životaschopnosť združenia: je príležitosťou kreatívneho rastu a podnetom pre investovanie do formácie; posilňuje vernosť charizme; dáva dych a účinnosť interpretácii znamení čias; povzbudzuje nové a aktuálne spôsoby misionárskej činnosti“.
Okrem toho, „uvedomujúc si kľúčovú úlohu zakladateľov“, si dikastérium zároveň vyhradzuje právo dišpenzovať ich od obmedzení mandátov stanovených dekrétom, „ak to bude považovať za vhodné pre rozvoj a stabilitu združenia či orgánu a ak bude toto oslobodenie korešpondovať s jasnou vôľou centrálneho orgánu vlády“. Výnimky sa predpokladajú aj pre rolu moderátora.
V článku vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano dekan Fakulty kánonického práva Pápežskej Gregorovej univerzity a konzultor diakastéria P. Ulrich Rhode SJ upresňuje, že okrem viac než 109 organizácií uznaných či zriadených dikastériom dekrét platí (s výnimkou 3. článku o volebných postupoch) aj pre ďalšie organizácie spadajúce pod dohľad dikastéria, medzi ktorými sú Neokatechumenátna cesta, Medzinárodná organizácia služby systému farských evanjelizačných buniek, Medzinárodná organizácia Cursillos de Cristiandad a Medzinárodná služba katolíckej charizmatickej obnovy – CHARIS.
Podľa slov pátra Rhodeho „môžeme očakávať, že mnohé združenia budú musieť zvolať generálne zhromaždenie na uskutočnenie zmeny v ich stanovách, ktoré treba predložiť dikastériu na potrebné schválenie. Osobitná naliehavosť existuje pre tie združenia, v ktorých už boli alebo budú prekročené limity stanovené dekrétom v priebehu súčasného mandátu.“
Dekrét určený pre medzinárodné združenia je podľa P. Rhodeho príležitosťou aj pre diecézne a národné združenia, ktoré môžu tieto normy vziať do úvahy v prípade ich budúceho rozšírenia, alebo jednoducho z dôvodu opodstatnenosti obsahu dekrétu.