Katolícka cirkev oslávi Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

TK KBS, rpa, ml; pz | 01. 06. 2021 16:20



Bratislava 1. júna (TK KBS) Po slávnosti Najsvätejšej Trojice bude v liturgickom kalendári Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Prikázaný sviatok oslávime vo štvrtok 3. júna 2021. Ako povedal pre Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska katolícky kňaz a náboženský redaktor Rádia Lumen Pavol Jurčaga, je to mimoriadne krásna a vzácna slávnosť, kde si uctievame Eucharistiu, ktorú ustanovil Pán Ježiš pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok. „Keďže mnohí z nás prežívali uplynulé týždne bez osobného prijatia Eucharistie, uvedomujeme si jej veľkosť a krásu,“ povedal.



Ako uviedol liturgista Štefan Fábry vo vysielaní Rádia Lumen, významný podnet pre zavedenie Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi ľudovo nazývaný aj Božie Telo treba vidieť v opakujúcich sa videniach bl. Juliány z Luttichu z roku 1209, ktorá videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov, chýba sviatok Eucharistie. Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Luttichu, aby tento sviatok zaviedol, preto sa po prvý krát slávil v jeho diecéze v roku 1246.



Neskôr ho pápež Urban IV., kedysi pôsobiaci v Luttichu, predpísal bulou pre celú Cirkev v roku 1264. Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský, ale jeho výhradné autorstvo mnohí spochybňujú. Veriaci, ktorý sa zúčastní na Eucharistickej procesii tak vonku, ako aj vo vnútornom priestore chrámu, môže získať za zvyčajných podmienok úplné odpustky.



Spojením sviatkov Kristovho Tela a Krvi sa vyjadruje pôvodný úmysel pápeža Urbana IV., ktorý vo svojej bule písal o jednotnom tajomstve Eucharistie, ktoré zahŕňa tak Ježišovo Najsvätejšie Telo ako aj jeho Krv. Zároveň táto slávnosť rozvíja tajomstvo Eucharistie, ktorá sa síce slávi aj pri večernej omši na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok, ale jej slávnostnosť je trochu zahalená kontextom začínajúceho sa veľkonočného trojdnia a následného Veľkého piatku, ktorý nadväzuje na slávenie večernej omše v tento deň.



Slávenie tejto slávnosti v súčasnosti nám chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na Kristovu Krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. V dnešný deň sa podľa tradície na mnohých miestach konali aj eucharistické procesie – triumfálne sprievody s Najsvätejšou Sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa. Vzhľadom na súčasnú situáciu sa tieto procesie nekonajú a sú nahradené eucharistickou adoráciou na záver svätej omše.




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024