Bratislava 31. mája (TK KBS) Uplynulo 35 rokov od úmrtia kňaza, básnika, prozaika a publicistu Mikuláša Šprinca. Zomrel 31. mája 1986 v Clevelande, pochovaný na katolíckom cintoríne „Calvary cementary“.
Životopis
Mikuláš Šprinc po maturite na gymnáziu v Levoči študoval v rokoch 1934 – 1939 teológiu v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule. V roku 1953 dosiahol licenciát (Magister artium) na Western Reserve University v Clevelande. V rokoch 1939 – 1942 bol kaplánom v Spišskej Novej Vsi, 1942 – 1944 riaditeľom Slovenskej katolíckej akadémie, od roku 1943 redaktorom časopisu Kultúra a od roku 1944 generálnym tajomníkom Ústredia charity.
Začiatkom leta 1945 odišiel do emigrácie, kde najskôr pôsobil ako pápežský delegát III. vatikánskej misie pre slov. utečencov v Rakúsku a v Nemecku, od februára do júna 1946 sociálny pracovník vo vatikánskom Centrálnom úrade pre obete vojny. V lete 1946 emigroval do USA, bol učiteľom moderných jazykov na vyššej škole slov. benediktínov v Clevelande a od roku 1957 profesor moderných jazykov a filozofie umenia na Borromeo Se mi nary of Ohio.
Debutoval knihou reflexívnych sonetov Ozveny v samotách (1939), pamiatke spolužiaka venoval politický nekrológ Tak umieral básnik Paľo Oliva (1942, s J. Silanom). Prvú exilovú zbierku básní Putovné piesne (1950) vydal spolu s K. Strmeňom a postupne k nej pribudli knihy veršov Na Floride sám, Tvárou proti slnku (obe 1953), Z poludnia a polnoci (1960), Mladosť orla (1962), Oči moje pútnice (1965).
Zbierky sú charakteristické adoráciou Boha a oslavou prírody, rezonuju v nich aj vlastenecké a politické motívy. Druhé tvorivé obdobie odráža skúsenosti a pobyt v exilových podmienkach (zbierky Andante, 1967; Bratislavský park, 1968; Piesne z Palidora; Odkaz, obe 1970; Koralový ostrov, 1973; Sonety o kráse, 1976; Tiché vody, 1977; Z odviatych dní, 1979; Nezhasínajte hviezdy, 1980; Z diaľky, 1982; Jazero Orióna; Oleandre, obe 1983).
Autorovi ide o poetickú interpretáciu i syntézu tradičných duchovných a mravných hodnôt, pričom z jeho veršov vyžaruje ľudská tolerancia, zmysel pre krásu a duševná harmónia. Súčasne s písaním veršov sa venoval prekladateľskej činnosti (R. M. Rilke, P. Lippert, G. Papini a i.) a sporadicky prozaickej tvorbe.
Svoje zažitky z putovania povojnovou Europou vydal v knihe K slobodnym pobrežiam (1949), do oblasti prózy patria aj jeho ďalšie práce (Matka krásneho milovania, 1954; Cesty a osudy, 1957). Literarno-biografický rozmer obsahujú publikácie Sväty Andrej-Svorad (1952) a Paul Verlaine (1953), pripravil zborník Pozdrav Andrejovi Žarnovovi (1963).
Mimoriadne bohatá je jeho publicistická, redakčná, organizátorská a pedagogická práca. R. 1954 založil a vyše 30 rokov redigoval štvrťročník Most, ktorý bol najreprezentantnejším exilovým kultúrnym periodikom. Stál pri zrode Spolku slov. spisovateľov a umelcov v zahraničí (1956), spoluzakladal a redigoval knižné edície Slov. ústavu v Clevelande.
-
Zdroj: litcentrum.sk