Vatikán 24. mája (RV) Ekumenická turíčna modlitbová vigília spojila kresťanov sveta v sobotu 22. mája v neskorých večerných hodinách so zhromaždeniami v anglikánskom kostole Christ Church v Jeruzaleme. Podujatie organizované Medzinárodnou službou katolíckej charizmatickej obnovy Charis podporili videoposolstvami pápež František a canterburský arcibiskup Justin Welby. Do akcie boli cez médiá zapojené okrem Jeruzalema aj Rím, Topeka v americkom Kansase a argentínske Buenos Aires.
Výber štyroch miest vysvetlil súčasný vedúci Charisu Pino Scafuro: „Topeka v roku 1900 prijala dar Ducha Svätého, čo viedlo k zrodu prvých turíčnych cirkví v dejinách. Rím bol zvolený, keďže sa tu konal II. vatikánsky koncil, ktorý dal impulz k ekumenizmu, zatiaľ čo Buenos Aires je ďalším svedkom pôsobenia Ducha, pretože práve v tomto meste sa začala silná skúsenosť bratstva medzi Katolíckou charizmatickou obnovou a ďalšími kresťanskými cirkvami.“ A Jeruzalem bol miestom prvých Turíc, dodáva Pino Scafuro.
Svätý Otec František sa z Ríma prihovoril vo videoposolstve v španielčine. najprv poďakoval anglikánskemu arcibiskupovi Welbymu a organizátorom z Charisu. Ekumenické podujatie pripravila komisia zložená z piatich katolíkov a piatich členov iných kresťanských cirkví. Pápež František sa v sedemminútovom videu podelil aj s týmito myšlienkami:
„Toto je veľmi špeciálna noc. Túžim sa podeliť s vami o to, čo je v mojom srdci, keď myslím na Jeruzalem, sväté mesto synov Abraháma. Myslím na «hornú sieň», kde od Otca poslaný Duch Svätý, ktorého Ježiš prisľúbil po svojom zmŕtvychvstaní, zostúpil s mocou na Máriu a učeníkov, čím navždy premenil ich život a celé dejiny.“
Biskupom jeruzalemskej cirkvi, ktorá bol vôbec prvou cirkvou veriacich v Ježiša Krista, bol svätý apoštol Jakub, a bola zložená čisto z Židov, pripomenul ďalej pápež s poukázaním na text Skutkov apoštolov.
„Rozprávanie ďalej opisuje spoločenstvo veriacich v Ježiša: nikto sa necítil v núdzi, pretože mali všetko spoločné. A ľud hovoril o nich: «pozri, ako sa milujú». Bratská láska ich identifikuje. A prítomnosť Ducha ich robí chápavými.
V túto noc vo mne viac ako inokedy znovu zaznieva to «pozri, ako sa milujú». Aké je smutné, keď sa hovorí o kresťanoch «pozri, ako sa hádajú». Môže dnes svet povedať o kresťanoch: «pozri ako sa milujú», alebo môže pravdivo povedať: «pozri ako sa nenávidia»? Alebo «pozri, ako sa hádajú»?
Čo sa s nami stalo? Zhrešili sme proti Bohu a proti našim bratom. Sme rozdelení, rozbili sme na tisíc kúskov to, čo Boh urobil s toľkou láskou, s citom a nežnosťou. Všetci, všetci potrebujeme poprosiť Otca všetkých o odpustenie, a tiež potrebujeme odpustiť nám samým.“
Svätý Otec František vo videu zdôraznil naliehavosť jednoty kresťanov v súčasnej situácii sveta v konfliktoch a krízach:
„Ako bola vždy nevyhnutná jednota kresťanov vo vzájomnej láske, dnes je naliehavejšia ešte viac. Pozrime na svet: ten mor, dôsledok nielen nejakého vírusu, ale aj egoizmu a chamtivosti, ktoré spôsobujú, že chudobní sú stále viac chudobnejší a bohatí bohatší. Príroda sa dostáva na hranicu svojich možností kvôli drancujúcej činnosti človeka. Áno, toho človeka, ktorému Boh zveril úlohu starať sa o zem, a dať je prinášať ovocie.“
Veriacich sústredených pri vigílii Turíc pápež František povzbudil k spoločnej modlitbe k Duchu Svätému slovami:
„Bratia a sestry, dnešná noc môže byť proroctvom, môže byť začiatkom svedectva, ktoré my kresťania musíme spolu dať svetu: byť svedkami Božej lásky, ktorá bola vliata do našich sŕdc Duchom Svätým, ktorý nám bol daný. Lásky, ku ktorej sme povolaní my, veriaci v Ježiša. Pretože v túto noc tisíce kresťanov zo všetkých kútov sveta pozdvihujeme spoločne rovnakú modlitbu: Príď Duch Svätý! Príď Duch lásky, a premeň tvár zeme a premeň moje srdce!“
Na záver Svätý Otec citoval proroctvo proroka Izaiáša (Iz 2,2-5) o mesiánskej budúcnosti Jeruzalema ako miesta pokoja:
„Boh je verný, nikdy neberie späť svoj prísľub, a pre túto Božiu vernosť chcem pripomenúť dnes z Jeruzalema to proroctvo veľkého proroka Izraela:
«Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy. Prídu mnohé kmene a povedia: „Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“
Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema. Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju» (Iz 2,2-4).“