Vatikán 21. mája (RV) Biskupská synoda mení svoju podobu, aby dala priestor Božiemu ľudu a všetci tak mohli počuť jeho hlas, vysvetľuje maltský kardinál Mario Grech, generálny sekretár Synody biskupov. Ohľadom nového prístupu k práci synody vyjadruje presvedčenie, že „sila procesu je vo vzájomnosti medzi konzultáciou a rozlišovaním“.
Pripravované XVI. riadne generálne zasadnutie Synody biskupov sa zameria na tému synodality. V súvislosti so zverejnením pracovného postupu, ktorý obsahuje inovačné prvky, poskytol generálny sekretár Synody biskupov kardinál Mario Grech rozhovor edičnému riaditeľovi vatikánskych médií Andreovi Torniellimu. Prinášame jeho odpovede na dve z položených otázok.
Aké plody môžeme očakávať z tohto nového spôsobu slávenia Synody?
„Budúce synodálne zhromaždenie sa zameriava na synodalitu. V zásade plody, v ktoré možno dúfať, sú už implicitne naznačené v názve danom od pápeža pre zhromaždenie: «Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, participácia a misia». Dlhý čas sa hovorilo o spoločenstve ako o konštitutívnom prvku Cirkvi. Dnes je zrejmé, že také spoločenstvo je buď synodálne, alebo nie je spoločenstvom. Zdá sa to ako slogan, ale jeho zmysel je presný: synodalita je forma spoločenstva Cirkvi – Božieho ľudu.
V spoločnom kráčaní Božieho ľudu s jeho pastiermi, v synodálnom procese, na ktorom sa zúčastňujú všetci, každý podľa vlastnej funkcie – Boží ľud, biskupské kolégium, rímsky biskup – sa určuje vzájomnosť subjektov a funkcií, ktorými sa hýbe Cirkev na jej ceste vpred pod vedením Ducha
Nie je potrebné skrývať, že možno v minulosti sa veľmi nástojilo na communio hierarchica(hierarchickom spoločenstve) - myšlienke, že jednota Cirkvi sa môže dosiahnuť jedine posilnením autority jej pastierov. V niektorých ohľadoch bol tento postup aj nevyhnutný, keď sa po koncile objavili rôzne formy nesúhlasu. Avšak toto nemôže byť tá riadna forma živého cirkevného spoločenstva, ktorá si vyžaduje cirkularitu, vzájomnosť, spoločné kráčanie v súlade s príslušnými funkciami v Božom ľude.
Spoločenstvo sa preto nemôže nepretaviť do participácie všetkých na živote Cirkvi, každého podľa jeho špecifického stavu a funkcie. Synodálny proces toto všetko dobre ukazuje.“
Aká bude úloha biskupov?
„Netreba zabúdať, že moment rozlišovania je zverený predovšetkým biskupom zídeným na zhromaždení. Niekto povie, že toto je klerikalizmus, že je to vôľa udržať Cirkev na pozíciách moci. Ale potrebné je nezabúdať prinajmenšom na dve veci. Prvou je to, čo neustále opakuje pápež: že synodálne zhromaždenie nie je parlament. Brať jeho fungovanie ako systém reprezentácie alebo kvót je rizikom, že sa bude kriesiť nejaký druh konciliarizmu, ktorý je už všeobecne pochovaný. A druhá vec: Koncil hovorí, že biskupi sú «princípom a základom jednoty vo svojich partikulárnych cirkvách».
Biskupom prináleží teda funkcia rozlišovania, ktorá im patrí z dôvodu ministéria, ktoré konajú v prospech Cirkvi. Podľa môjho názoru sila procesu je vo vzájomnosti medzi konzultáciou a rozlišovaním. V tom spočíva plodný princíp, ktorý môže viesť k ďalším rozvojom synodality, synodálnej Cirkvi a Biskupskej synody. Ale toto dnes nemôžeme vedieť: čím viac sa kráča, tým viac za učíme za chodu. Som presvedčený, že skúsenosť budúcej synody nám povie veľa o synodalite a o tom, ako ju uskutočňovať.“