Rožňava 17. mája (TK KBS) Rožňavská diecéza mala v sobotu kňazský deň. Bol to zároveň Deň diecézy a jej patróna – sv. Jána Nepomuckého (sviatok 16. mája) a slávili aj šieste výročie inaugurácie rožňavského biskupa Mons. Stanislava Stolárika, ktorý sa ujal úradu 16. mája 2015. Všetko bolo prežívané v kontexte Roka Eucharistie a kňazstva, ktorý slávia v diecéze a Roka sv. Jozefa a rodiny, ktorým žije celá Cirkev.
Po určitom uvoľnení opatrení sa po dlhom čase mohli kňazi diecézy stretnúť so svojim biskupom počas svätej omše, ktorá bola za účasti iba kňazov zo všetkých dekanátov, pri splnení určených opatrení v čase pandémie. Svätá omša bola slávená v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave v priamom prenose Rádia Lumen (záznam v archíve) a so slávením bolo možné duchovne sa spojiť aj prostredníctvom internetu na známych webových stránkach.
Počas svätej omše otec biskup Mons. Stanislav Stolárik udelil bohoslovcovi Rožňavskej diecézy Radovanovi Gajdošovi ministérium lektorátu. Prítomný bol aj vicerektor kňazského seminára sv. Karola Boromejského Andrej Kačmár. Všetko to symbolicky, ale aj reálne zastrešoval Deň rodiny (15. máj).
V príhovore kňazom biskup Stolárik vyjadril radosť zo stretnutia po dlhom čase. Už druhý rok nebolo možné spoločné slávenie „Missa Chrismatis“ a veľmi už chýbalo stretnutie pastiera diecézy s kňazmi, pastiermi farností a všetkých navzájom. „Rodina“ kňazov sa stretla, aby sa posilnila v bratstve a službe Božiemu kráľovstvu.
Poďakoval kňazom za ich vynaliezavosť a obetavú službu počas pandémie, ktorá sa však ešte stále definitívne neskončila a bude si ešte žiadať svoje. Táto choroba si vyžiadala obetu aj viacerých kňazov, ktorí ju tiež prekonávali a stali sa aj takto solidárni so svojimi „ovečkami“. V homílii sa zameral prednostne na osobu sv. Jozefa a list Svätého Otca Františka Patris corde.
Sv. Jozef je príkladom a mocným pomocníkom pre každého človeka, pre každého muža – otca, aj pre každého kňaza, ktorý je povolaný prežívať duchovné otcovstvo. V tento deň tiež biskup Stolárik myslel osobitne na rodiny, vyzdvihol ich hodnotu, dôstojnosť, potrebu zdravých rodín. Zvlášť spomenul a modlil sa za rodiny, z ktorých vzišli kňazi. Život a pôsobenie každého človeka vždy odzrkadľuje rodinu, z ktorej pochádza a tak je to aj u kňaza.
Vďaka a podpora patrí každej rodine, ktorá napĺňa svoje poslanie vo svojom živote, ale aj vo svete, uviedol. Pomoc patrí každej rodine, ktorá prežíva rôzne ťažkosti, krízy. Poďakoval aj za „rodiny“ farností diecézy, za rodinu diecézy, zvlášť všetkých tých horlivých bratov a sestry, ktorí pochopili svoje krstné a birmovné povolanie a nenechávajú všetku starostlivosť o duchovné dobro aj iných len na kňaza svojej farnosti, ale „prikladajú“ ruku k dielu a pomáhajú kňazom ako vedia a môžu, aby sa šírilo Božie kráľovstvo.
Vynaliezavosť, obetavosť mnohých aktívnych laikov je obdivuhodná, keď podľa svojich možností neváhajú obetovať svoj čas, sily a prostriedky, aby sa pričinili o to, aby iným nechýbalo to, čo im môžu sprostredkovať pre duchovné dobro, ale aj pre bežné potreby života. Ako v rodine... kde sa majú radi, tam je láska, tam nie je núdza, aj keď sa možno žije skromnejšie, uviedol.
Rok Eucharistie a kňazstva je výzvou podporiť svojou modlitbou a pomocou diecéznu „rodinu“ našich kňazov, s jej a našim pastierom otcom biskupom Stanislavom Stolárikom, ktorému v závere svätej omše generálny vikár Mons. Miloš Gazdík v mene kňazov poďakoval za jeho 6- ročnú službu v diecéze, za všetko, čo vniesol do života diecézy a poprial mu, aby s hojným Božím požehnaním naďalej viedol jemu zverenú diecézu, kňazov diecézy.
Biskupovi ďakujeme za jeho obetavú službu pre nás všetkých, za neúnavné ohlasovanie Božieho slova, slávenie sviatostí, za všetky obety a modlitby za nás všetkých, za potreby diecézy, Cirkvi a sveta. Cez Pannu Máriu a sv. Jozefa mu od Pána vyprosujme, aby ho naďalej obdarúval svojim požehnaním, darmi Ducha Svätého, zdravím, aby nás stále viedol cestou vedúcou k večnému životu, píše diecéza.
Ďakujeme za našich kňazov, za všetky ich modlitby, obety, vyslúžené sviatosti, za všetky služby „pastierov“, ktorí sa starajú o zverené „ovečky“. Prosme za nich, aj za nových kňazov a zasvätených, aby nám nikdy nechýbali dobrí, obetaví kňazi, aby nám vždy mal kto hlásať Božie slovo, vysluhovať sviatosti, podávať Eucharistiu – Chlieb života. Nikto z nich nedostáva povolanie sám pre seba, ale pre službu ľuďom. A všetci veľmi potrebujeme kňazov, aby nás týmto životom previedli k nášmu cieľu – k blaženej večnosti. Pamätajme, že kde pastier cíti pravú lásku svojich ovečiek, tam s ešte väčšou horlivosťou je ochotný pre ich záchranu nastaviť aj svoj život, dodala v správe diecéza.