Bijacovce 17. mája (TK KBS) V sobotu 15. mája 2021 sa vo farnosti Bijacovce v Spišskej diecéze uskutočnila spomienková slávnosť na ich rodáka, kňaza – kanonika spišskej diecézy Jána Semana. Spomienka sa konala pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktoré bolo už 4. januára 2021, avšak z dôvodu pandemických opatrení musela byť slávnosť preložená.
Slávnostnú svätú omšu celebroval spišský diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš v predvečer liturgickej spomienky na sv. Jána Nepomuckého, ku ktorého cti dal spomínaný kanonik postaviť kaplnku, nachádzajúcu sa pred kostolom a ktorá bola po nedávnej rekonštrukcii na záver slávnosti požehnaná. Po svätej omši bola pri kaplne sv. Jána Nepomuckého odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca Jána Semana.
Okrem miestneho farára sa na slávnosti zúčastnili aj kňazi rodáci z farnosti Bijacovce, kanonikovi príbuzní a predstavitelia obce spolu s farníkmi z Bijacoviec a okolia. Podrobnejší životopis tohto významného kanonika a riaditeľa Učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule predstavil počas slávnosti kňaz a historik Ľuboslav Hromják, informovalo Spišské biskupstvo.
Životopis kanonika Jána Semana
Ján Seman sa narodil 4. januára 1871 v Bijacovciach (okr. Levoča). Po absolvovaní levočského gymnázia študoval teológiu vo viedenskom Pázmáneu. Za kňaza ho vysvätili 12. júla 1893. Bol kaplánom vo Veličnej, od r. 1894 katechétom v Dolnom Kubíne a od r. 1897 v Spišských Vlachoch. V r. 1899 dosiahol doktorát posvätnej teológie. Vzápätí sa stal profesorom na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, neskôr, v r. 1904 i jeho riaditeľom. V r. 1906 bol vymenovaný za prísediaceho biskupského konzistória, v r. 1907 za obhajcu zväzku a v r. 1923 sa stal kanonikom sídelnej Spišskej kapituly. V r. 1930 sa stal liptovským archidiakonom, v r. 1940 kanonikom kantorom. V pedagogickej práci sa javil ako silná osobnosť s odbornou fundovanosťou a so širokou európskou rozhľadenosťou. Vo vzťahu k študentom bol náročný, ale tolerantný a taktný. Finančne podporoval ich kultúrne podujatia.
Učiteľský ústav v Spišskej Kapitule prebudoval na modernú výchovno-vzdelávaciu ustanovizeň internátneho typu. Zaoberal sa aj dejinami. V tomto smere pôsobil aj ako mecén.
Vlastným nákladom vydával diela spišských historikov. Vypracoval dejiny Učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule A szepeshelyi római kathotíkus tanítóképző-intézek története (Dejiny spišského rímskokatolíckeho učiteľského ústavu, Budapešť 1912). Dielo vyšlo aj v slovenskej verzii - Dejiny rím. kat. učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule - ako súčasť almanachu Pamätník 110 ročnice učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule (Spišská Kapitula 1931). Pre progresívny obsah sa táto práca stala jedným zo základných diel z dejín pedagogiky na Slovensku do r. 1918. Nastolil požiadavku popularizovať vedu, sprístupniť ju širokým vrstvám a preklenúť tak rozdiel medzi ľudovými školami a vyššími typmi škôl. Posmrtne vyšiel v Prešove súbor jeho apologetických úvah o cirkevných dogmách pod názvom Verím v Boha (Prešov 1948). Bol členom Spolku profesorov Slovákov, ale aj Literárno-vedeckého odboru Spolku sv. Vojtecha.
Zomrel dňa 10. apríla 1944 v Spišskej Kapitule, kde je aj pochovaný v krypte Katedrály sv. Martina.
-
Zdroj: Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 1213-1214; V mene Božom. Pamätnica k výročiu kňazského seminára biskupa J. Vojtaššáka. Spišská Kapitula 2000, s. 43.