Bratislava 8. mája (TK KBS) Keď sa Alžbeta Vargová pred 10 rokmi stala matkou, bolo to pre ňu niečo úplne nové do čoho ju Pán povoláva a za čo som mu bola veľmi vďačná. Ako povedala pre TK KBS, po narodení dcérky chcela byť „dokonalou“ mamou. “Odpovedala som hneď na každú jej potrebu, na každé zaplakanie. Keď trocha podrástla robila som veci, ktoré mohla robiť aj sama napr. obúvanie, obliekanie. A časom sa ukázalo, že to bola chyba. Hlavne, keď sa k nám pribudol náš syn Janík,” povedala s tým, že vtedy tu už nemohla byť len pre dcérku a začala to akoby „nezvládať“. Dve deti boli už na ňu veľa. “Prišla som na to, že „dokonalou“ mamou v mojom ponímaní už nechcem byť. Tak sme Aničku museli začať viesť k väčšej samostatnosti, čo bol pri jej povahe dosť problém. Janík sa však samostatným stal dosť skoro a takisto aj tretia v poradí Agátka. Nedávno k nám pribudol aj malý Peťko, ktorý spojil našu rodinu ešte viac. Už je s nami krásnych osem mesiacov,” prezradila Betka Vargová zo Spoločenstva kňazských a laických rodín Skala.
Materstvo vníma ako veľmi krásne a zároveň veľmi náročné povolanie. “Ten pocit, keď sa na vás vaše bábätko usmeje alebo keď je dieťa šikovné a darí sa mu v škole je na nezaplatenie. Keďže som na materskej, je to pre mňa „práca na plný úväzok“. Zároveň sa ale nespolieham len na seba a na svoje sily, ale predovšetkým na Božiu pomoc a Božie vedenie,” povedala s tým, že často zveruje svoje deti pod ochranu „Božej Matky“. “Keď odchádzajú do školy dávam im krížik na čelo so slovami „Nech ťa žehná Pán“. Lebo viem, že ja všade byť nemôžem, ale Boh ich bude chrániť. A požehnanie rodiča má veľkú moc,” uviedla. Materstvo je však podľa nej aj o bolesti, aj dieťa vie zraniť, či slovom, či ignoranciou, neposlušnosťou. “Obetujem túto bolesť práve za nich, za to dieťa, ktoré ma svojim správaním zranilo. Keď sa cítim unavená alebo vyčerpaná a viem, že mám toho ešte veľa, čo urobiť okolo detí alebo domácnosti, modlím sa a prosím Pána o silu, a viem že s Jeho pomocou všetko zvládnem. Alebo keď je nejaké naše dieťa choré alebo má s niečím problém, dávam ruky na hlavu a modlím sa modlitbu príhovoru, tak ako sme sa to naučili v našom Spoločenstve Skala. Dieťa sa upokojí, a pravdupovediac aj ja sa upokojím a odovzdávam tú chorobu alebo nejaký problém Pánovi,” hovorí Alžbeta Vargová.
Pre ňu ako matku je dôležité vytvárať deťom pocit bezpečia, lásky a prijatia. Chce, aby jej deti cítili, že sú milované a bezpodmienečne prijímané. “Vnímam ako dôležité komunikovať s nimi o tom, čo cítia, čo prežívajú, z čoho sa tešia a čo ich trápi. Chcem, aby domov bol pre nich bezpečným prístavom, kde môžu byť sami sebou v plnosti. Taktiež veľmi silne vnímam potrebu prejavov lásky voči nim, ako sú objatie, pohladenie, pritúlenie. V tomto tiež vyniká naša Agátka, ktorá sa potrebuje často pritúliť. Snažím sa ich viesť k tomu, aby pozerali aj na potreby iných, aby mali úctu voči sebe navzájom aj voči iným, aby vedeli povedať „prepáč“, „ďakujem“, „prosím“. Sama sa ospravedlním aj dieťaťu, keď urobím chybu, keď mu nejako ublížim, vnímam to ako veľmi dôležité, keďže dieťa sa učí najmä pozorovaním. Potom je ľahšie aj pre dieťa povedať „prepáč“, keď vidí, že mamka alebo ocko s tým nemá problém,” upozornila v rozhovore.
Tieto veci sú pre Alžbetu ako matku veľmi dôležité aj preto, lebo v jej pôvodnej rodine chýbali alebo ich bolo veľmi málo a musela sa ich učiť, ale Pán si ju vedie a dáva pre toto povolanie aj potrebnú „výbavu“ . “Pre mňa je môj život bez viery v Ježiša Krista a jeho milosrdenstva nepredstaviteľný. A viesť svoje deti k Bohu, či slovom alebo príkladom beriem ako Bohumilú povinnosť,” dodala.