V sobotu sme si pripomenuli 375 rokov od podpísania Užhorodskej únie

TK KBS, ts ke, rp; ml | 26. 04. 2021 08:35



Košice 26. apríla (TK KBS) Pred 375 rokmi podpísali tzv. Užhorodskú úniu. Bola formálnym aktom obnovenia plného cirkevného spoločenstva medzi cirkvou byzantského obradu v Mukačevskej eparchii, do ktorej patrilo aj územie terajšej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, a Katolíckou cirkvou.



Podľa historikov sa tak stalo 24. apríla 1646 na zámku Drugetovcov v Užhorode, kde bolo prítomných 63 gréckokatolíckych kňazov a jágerský rímskokatolícky biskup Juraj Jakušič. Originálny dokument, ktorý s podpisom únie súvisí, objavil pred piatimi rokmi gréckokatolícky kňaz Juraj Gradoš.



Na nájdenej listine je latinský text, po ktorom nasleduje pravdepodobne 63 podpisov kňazov. Predtým sa odborníci domnievali, že akt Užhorodskej únie nebol zdokumentovaný, teda nebol priamo v deň jej uzavretia zhotovený žiaden zápis, čo však nový objav vyvracia. Doposiaľ bol známy iba neskorší dokument z 15. januára 1652.



Úniou sa vrátila jednota s Katolíckou cirkvou 



Výročie si pripomenuli v sobotu 24. apríla 2021. O únii písal slovenský gréckokatolícky jezuita a profesor Michal Lacko SJ (1920-1982). Úniou sa označuje cirkevno-právny úkon, ktorým sa nejaké spoločenstvo rozkolných veriacich, vracia do jednoty s Katolíckou cirkvou. Najznámejšia v dejinách je cirkevná únia vo Florencii, uzavretá roku 1439, keď sa zjednotila celá byzantská cirkev a aj iné východné cirkvi s Katolíckou cirkvou. Avšak účinnosť tejto únie trvala iba veľmi krátko. Vo východnej Európe sú najznámejšie - Brestlitovská únia z roku 1595/1996 a rumunská z rokov 1698/1700. Medzi posledné zapadá práve aj Užhorodská únia.



V podkarpatskom kraji sa myšlienka zjednotenia šírila už od prvých desaťročí XVII. storočia. V biskupovi Vasiľovi Tarasovičovi mala veľkého priekopníka, ktorý však pre neprajné dejinné okolnosti nemohol túto myšlienku uskutočniť. Keď sa mierom v Linzo v roku 1645 skončilo povstanie Juraja I. Rákoczyho, myšlienky zjednotenia na území patriacom Drughetovcom sa ujali dvaja vasiliánski mnísi: Parthen Petrovič a Gabriel Kosovický. Sídlili v jednom dome v Užhorode. Do užívania im ho dala rodina Drughetovcov. Odtiaľ sa vydávali na apoštolské cesty p Užanskej, Zemplínskej a Šarišskej župe. V styku s duchovenstvom mohli zistiť, že početní kňazi sú za zjednotenie, a preto usudzovali, že už nadišiel čas, kedy treba túto myšlienku uskutočniť aj verejne.



To sa stalo 24. apríla 1646 v Užhorode, kde sa zjednotili 63 kňazi, a preto túto úniu nazývame Užhorodskou. Ešte pred tým, 17. decembra 1645 zomrel v Užhorode gróf Ján Drughet. Bratom jeho manželky Anny, rodenej Jakušič bol vtedajší jágerský biskup Juraj Jakušič. Dozvediac sa o smrti Jána Drugheta, prišiel do Užhorodu, a tu ostal aj po pohrebe svojho švagra, aby bol nápomocný svojej sestre Anne Drughetovej. Počas svojho pobytu stretol dvoch mníchov vasiliánov, ktorí mu vysvetlili celú situáciu zjednocovacieho hnutia.



Ich mienka bola taká, že hnutie je už dosť silné, že teda už možno s ním výjsť na verejnosť. Biskup Jakušič s nimi súhlasil, a preto v jeho mene boli napísané a rozposlané listy kňazom v stolici Užanskej, Zemplínskej a možno aj Šarišskej. V listoch sa pozývali všetci tí kňazi, čo sú za zjednotenie, aby sa na určený deň dostavili na poradu do Užhorodu. Prišli 63 kňazi. Tu im prehovorili ešte raz spomenutí vasiliánski mnísi, Petrovič a Kosovický, ako aj  biskup Jakušič. Vysvetlili im v čom pozostáva únia: doterajší rozkolníci, čiže pravoslávni, majú priznať za hlavu všeobecnej cirkvi rímskeho pápeža a niektoré články viery, kým ostávajú im nenarušené ich tradície, obyčaje, a hlavne obrad.



V roku 1652 šiesti arcidekani v mene ostatného, vtedy už zjednoteného duchovenstva, napísali spoločný list do Ríma pápežovi Inocentovi X., v ktorom podali tiež krátky opis činu zjednotenia - 63 kňazi, čo boli ochotní sa zjednotiť s katolíckou cirkvou, boli pozvaní do Užhorodu na deň 24. apríla 1646. Zišli sa v zámockom rímskokatolíckom kostole, patriacom rodine Drughet. Tu sa slúžila ponajprv svätá liturgia v byzantskom obrade, na ktorej predsedal  biskup Juraj Jakušič. Viacerí kňazi sa vyspovedali a prijali sväté prijímanie. Po svätej liturgii všetci nahlas čítali vyznanie katolíckej viery podľa formuly predpísanej pre podobné prípady. Tu verejne uznali pápeža Inocenta X. a jeho nástupcov za hlavu cirkvi, a prijali veriť všetko to, čo cirkev katolícka veriť predkladá.



Na konci však dodali tri podmienky, a to po prvé: aby im bolo zaručené právo zachovať si svoj obrad; po druhé: aby im bolo zaručené právo voliť si biskupa, ktorého potom predložia na schválenie Svätej stolici do Ríma; po tretie: aby boli zrovnoprávnení s rímskokatolíckym duchovenstvom pred štátom, to jest aby im boli dané tie isté práva a výsady ako rímskokatolíckemu duchovenstvu.



Biskup Juraj Jakušič prijal vyznanie viery a dal prísľub, a to v mene arcibiskupa Juraja Lippaya, že tie tri podmienky budú dodržané. Kým pri iných úniách sa v prvom rade vyjednávalo so Svätou stolicou v Ríme, pri Užhorodskej únii Svätá stolica nebola ani o veci informovaná. Všetko sa vykonalo doma, a to právomocou ostrihomského arcibiskupa Lippayho, ktorý bol tiež legátom Svätej stolice v Uhorsku. On o Užhorodskej únii podal do Ríma prvú správu v roku 1650. Medzitým roku 1648 únia bola potvrdená na krajinskom cirkevnom sneme v Trnave. Najväčšiu ťažkosť robila tretia podmienka, totiž zrovnoprávnenie duchovenstva. Arcibiskup Lippay vyzval zemepánov, aby zjednotené duchovenstvo oslobodili od poddanstva, a zachádzali s ním ako s rímskokatolíckymi kňazmi.



Keď vezmeme do úvahy, že Mukačevské biskupstvo v tom čase malo približne 600 kňazov, zjednotenie šesťdesiatich troch z nich samo o sebe nie je veľkým činom. No ten čin bol ako horčičné zrno. Roku 1650 ich bolo už 100, v roku 1655 už 400 a roku 1661 zjednotených kňazov bolo 500. Úmerne vzrástol aj počet zjednotených veriacich. O niekoľko desaťročí Užhorodská únia sa ujala v celom podkarpatskom kraji. O tri storočia neskoršie (r. 1946) počet gréckokatolíkov, čo pochádzajú z tejto únie bol asi 1 350 000, čo znamená, že Užhorodská únia je jednou z najvýznamnejších únii v dejinách Katolíckej cirkvi, a vonkoncom najvýznamnejšou udalosťou v cirkevných dejinách celého podkarpatského kraja.




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024