Rím 25. apríla (RV) Dátum 24. apríla je pre Arménov každoročne pamiatkou na „Mec Jegern“ (Veľké zlo) z roku 1915, ktorú medzinárodné spoločenstvo pozná ako „prvú genocídu 20. storočia“. Všetky arménske komunity rozptýlené vo svete si dnes v modlitbe pripomínajú pol druha milióna mučeníkov.
Arménska komunita v Ríme v sobotu o 11:00 slávila svätú liturgiu v arménskom ríte v Pápežskom arménskom kolégiu, ktorej predsedal Mons. Raphael Minassian, arcibiskup arménskych katolíkov v Arménsku, Gruzínsku, Rusku a východnej Európe.
V homílii sa veriacim prihovoril prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri. Po pripomenutí kresťanských koreňov Arménov, ktorý ako národ prijali v roku 301, a jeho osobností sv. Gregora Osvietiteľa, sv. Gregora z Nareku a sv. Mesropa Maštoca, tvorcu arménskeho písma, sa kardinál Sandri sústredil na odkaz Božieho slova. Okrem iného uviedol:
„Nejde o nejaký politický akt, a ani to nie je proti nikomu, ale je to kresťanská spomienka na tých, ktorí nás opustili, zverujúc Bohu ich a nás samých, a prosba o obrátenie všetkých sŕdc tých, ktorí konali zlo, ale aj nášho srdca, ktoré vždy potrebuje uzdravenie prostredníctvom balzamu božieho milosrdenstva. Svätý Pavol nám povedal, že Boh «nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás» (2 Kor 1,4).“
„Dráma spred 106 rokmi bola škvrnou v dejinách celého ľudstva, nielen tých, ktorí boli negatívnymi protagonistami tých čias, alebo tých, ktorí pre ľahostajnosť či spoluvinu mlčali. Avšak tí, ktorí utrpeli násilie, prostredníctvom svojich potomkov nestratili poklad viery a sú stále tu, ako sme tu dnes my, aby sme to ohlasovali a slávili, a zviditeľnili tú Božiu útechu, o ktorej nám hovoril svätý Pavol.“
Podobne ako židovský holokaust - Šoa, aj arménska genocída - Mec Jegern (Veľké zlo) dolieha otázkami na svedomie a je výzvou i pre dnešok, pokračoval kardinál Sandri:
„Toto «Veľké zlo» poukazuje na naše malé každodenné zlá, pretože veľkým negatívnym udalostiam vždy predchádza postupné znecitlivenie svedomia. Pandémia, ktorú vo svete prežívame, je drámou, ale stále príležitosťou uvažovať nad zmyslom existencie, ktorú nemôžeme a nesmieme brať ako sólové konanie, ale vždy solidárne a bratské, ako nám to pripomenul Svätý Otec v encyklike Fratelli tutti.“
Za prítomnosti diplomatického zastúpenia Arménskej republiky pri Svätej stolici a pri Talianskej republike nasledoval na konci svätej omše spomienkový akt pred arménskym kamenným krížom nazývaným chačkar, ktorý bol postavený na pamiatku obetiam arménskej genocídy.
Na druhý deň, v nedeľu 25. apríla bude pri príležitosti pamiatky mučeníkov arménskej genocídy predseda Pápežskej rady pre jednotu kresťanov kardinál Kurt Koch predsedať ekumenickej pobožnosti za pokoj vo svete v Bazilike sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove. Spolu s kardinálom Sandrim budú prítomní zástupcovia rozličných cirkví: anglikáni, rumunskí pravoslávni, ako aj luteráni a metodisti a ďalšie kresťanské komunity prítomné v Ríme.
Nedeľné ekumenické podujatie v Ríme sa uskutoční z iniciatívy arcibiskupa Khajaga Barsamiana, reprezentanta Arménskej apoštolskej cirkvi pri Svätej stolici. Mučeníkov arménskej genocídy táto cirkev kanonizovala v roku 2015.
Pripomeňme, že rímska Bazilika sv. Bartolomeja je už desiatky rokov osobitne zameraná na pamiatku mučeníkov súčasnej doby. Navyše sv. Bartolomej je spolu so sv. Júdom Tadeášom považovaný za apoštola Arménov.