Vatikán 6. apríla (TK KBS) V rozhovore pre španielsku rozhlasovú stanicu COPE sa vatikánsky štátny sekretár venuje mnohých témam od svojho kňazského povolania až po vzťah s pápežom Františkom a hovorí aj o rozdelení vo vnútri Cirkvi a realite cirkvi v Číne.
"Sme v službe spoločenstiev" a tiež pri obrane a "presadzovaní slobody cirkvi, náboženskej slobody aj úlohy svetového mieru. Uvedomme si, ako veľmi Cirkev pre mier pracuje. To je môj spôsob chápania diplomacie." Povedal kardinál štátny sekretár Pietro Parolin vo veľkonočnom rozhovore s José Luisom Restántem, redaktorom španielskej rozhlasovej stanice COPE.
Rozhovor sa zaoberal širokou škálou tém: úlohou štátneho sekretára a jeho služby po boku pápeža, reformou kúrie, konfliktmi vo vnútri Cirkvi, realitou cirkvi v Číne, cestou do Iraku a cirkevné poslanie v Európe.
Posilňovanie väzieb medzi Svätou stolicou a miestnymi cirkvami
Kardinál Parolin, ktorý dobre rozumie Cirkvi po celom svete, hovoril o svojom povolaní a o tom, ako mu pred 40 rokmi bola ponúknutá príležitosť slúžiť pápežovi. "Verím, že mojím základným povolaním je povolanie kňaza. Cítil som povolanie a stále sa cítim povolaný byť kňazom, služobníkom Pána, ktorý slúži ľuďom v Cirkvi," povedal a pripomenul, že "existujú rôzne spôsoby výkonu kňazskej služby" a cirkevná diplomacia je jedným z nich. "Nikdy som nenašiel rozpor medzi tým, že som kňazom, a tým, že som diplomat, a to aj preto, že najmä po Druhom vatikánskom koncile je úlohe nuncia pastoračnom úlohou", zameranou na "posilnenie väzieb medzi Svätou stolicou a miestnymi cirkvami," vysvetlil.
Kuriálna reforma
Úloha štátneho sekretára bude pokračovať bez zmeny, aj keď bude dokončená reforma rímskej kúrie pripravovaná pápežom. Nová apoštolská konštitúcia o kúrii nahradí v súčasnosti platnú konštitúciu, pravdepodobne bude mať v názve prvé slová "Praedicate Evanjelium". Štátny sekretár bude aj naďalej koordinovať Štátny sekretariát, úrad, ktorý úzko pomáha Svätému Otcovi pri riadení cirkvi, s jeho tromi sekciami: Všeobecné záležitosti, Vzťahy so štátmi a Diplomatický personál. "Štátny sekretár bude aj naďalej koordinovať tieto tri sekcie," zdôraznil, "a verím, že bude pracovať predovšetkým na cirkevnej diplomacii.”
Práca s pápežom Františkom
Kardinál Parolin, výnimočný svedok pontifikátu pápeža Františka pripomenul svoje prekvapenie, keď ho pred ôsmimi rokmi, ešte ako apoštolského nuncia vo Venezuele, Svätý Otec požiadal, aby bol jeho štátnym sekretárom. A to len dva mesiace po jeho zvolení za pápeža. Rozprával, ako ich rozdiely v osobnosti priniesli výhody službe Cirkvi. "Ide o premenu našich rozdielov v bohatstve pre svet," ako vždy hovorí pápež. "Nemalo by sa to stať dôvodom pre nezhodu," povedal, "ale skôr spoluprácou, v ktorej každý má svoj uhol pohľadu, štýl, citlivosť, prípravu, kultúru a spiritualitu," keď spolupracujú.
Dôveryhodná cirkev hlásajúca evanjelium
Kardinál Parolin v rozhovore o práci s pápežom Františkom dodal, že najpozoruhodnejšia na ňom je jeho veľká jednoduchosť. "Keď sa k nemu priblížite, uvedomíte si, že je to jednoduchý človek bez formalít," poznamenal. Je to muž, ktorý "sa veľmi stará o vzťahy a blízkosť s ostatnými", ktorý sa "snaží stretnúť s ľuďmi ", čo je tiež charakteristikou jeho spôsobu práce, ktorého túžbou je "urobiť cirkev dôveryhodnejšiou pri zvestovaní evanjelia".
Znepokojenie nad rozdelením vo vnútri Cirkvi
Kardinál Parolin v súvislosti s rozdelením vnútri Cirkvi medzi takzvaným konzervatívnym krídlom a takzvaným progresívnym krídlom zdôraznil, ako táto situácia Cirkvi len škodí, pripomínajúc, že Kristus sa modlil za jej jednotu. "Obavy, ktoré niektorí majú," povedal, odrážajú, že problém "pravdepodobne pramení zo skutočnosti, že pápež kladie veľký dôraz na reformu Cirkvi, a je v tom veľa nejasností." Štruktúru Cirkvi, poklad viery, sviatosti a apoštolské poslanie nemožno meniť, ale v živote Cirkvi existujú "celé oblasti, ktoré možno reformovať". V živote, v ktorom bojujeme vo svojich slabostiach, ale ktorý "je potrebné neustále obnovovať." Poznamenal, že niekedy tieto rozdelenia a odpor vychádzajú z nepochopenia, z neschopnosti rozlišovať "medzi tým, čo je podstatné a čo sa nemôže zmeniť, a tým, čo nie je podstatné a musí byť reformované, čo sa musí zmeniť podľa ducha evanjelia".
Nádej pre cirkev v Číne
Kardinál Parolin v reakcii na realitu čínskej cirkvi zdôraznil, ako na ňu Svätá stolica pozerá s veľkou úctou, vzhľadom k jej histórii obrovského utrpenia, ale aj s veľkou nádejou. Doteraz podniknuté kroky "sú správnym smerom k zmiereniu v cirkvi," vysvetlil, "aj keď nevyrieši všetky doteraz existujúce problémy a ich riešenie bude pravdepodobne trvať dlho". "To, o čo sme sa pokúsili a pokúšame sa," poznamenal, "je chrániť túto komunitu, ktorá je stále malá, ale má veľkú silu a vitalitu. Všetko, čo robíme, sa deje s vôľou zabezpečiť normálny život Cirkvi v Číne, "zaručiť" priestor pre náboženskú slobodu a spoločenstvá, pretože človek nemôže žiť v katolíckej cirkvi bez spoločenstva s nástupcom Petra, s pápežom."
Veľké svedectvo irackých kresťanov
Pripomínajúc pápežskú cestu do Iraku a stretnutie s trpiacou cirkvou, ktorá naďalej bojuje a žije v "ovzduší nedôvery a neistoty, ktoré nedovoľuje kresťanom vidieť budúcnosť v krajine," poukázal kardinál Parolin na veľké poučenie stretnutí s irackými veriacimi. "To, čo nás naučili, je svedectvo viery, ktorá siaha až k mučeníctvu. Toto je tá veľká lekcia, ktorú môžeme vyvodiť zo stretnutia s irackými kresťanmi." Napriek útokom a zabíjaniu kresťania naďalej vyznávajú svoju katolícku vieru s veľkou odvahou. "Toto je veľká lekcia," dodal. "Učí nás o schopnosti byť verní napriek všetkým ťažkostiam," poznamenal, "ale zároveň nás žiadajú o väčšiu solidaritu."
Strata viery v Európe
Kardinál Parolin, keď hovorí o Európe a návrhoch nových právnych predpisov o etických otázkach, ktoré sa stále viac a viac vzďaľujú od kresťanských koreňov, pripustil, že si v týchto "antropologických zmenách, ku ktorým dochádza", všimol veľkú "straty viery".
Zdôraznil, že "strata identity ľudskej osoby, viac než strata viery" predstavuje "stratu rozumu". Ako už mnohokrát povedal pápež František, "otázka potratov nie je náboženská otázka", ale otázka rozumu. A "s najväčšou pravdepodobnosťou je dnes, ako povedal Benedikt XVI., základným problémom rozum, nie viera." Potom zdôraznil, že poslaním cirkvi v Európe je svedectvo. "Musíme vydávať svedectvo o svojej viere, musíme vydávať svedectvo o svojej nádeji, musíme vydávať svedectvo o svojej láske," bez toho, aby sme ju vnucovali, ale iba ponúkaním "súdržného a vierohodného svedectvo kresťanského života", ako sa dialo v prvom storočí cirkvi, kedy apoštoli a učeníci prišli do spoločností, ktým chýbali kresťanské hodnoty, ale prostredníctvom svojho svedectva "uspeli v zmene mentality a zavedeniu hodnôt evanjelia do vtedajšej spoločnosti".
Potreba modlitby
Kardinál Parolin uzatvára svoj rozhovor výzvou potrebnosti modlitby. Aby sme sa všetci spojili v modlitbe, aby nám Pán pomohol byť verní "misii svedectva o evanjeliu a tiež o našej príslušnosti k Cirkvi v súčasnom svete."