Vatikán 25. marca (RV) V apoštolskom liste „Candor lucis aeternae“ k 700. výročiu smrti Danteho pápež František dáva do pozornosti živé duchovné korene Starého kontinentu.
Po 700 rokoch od jeho smrti, ku ktorej došlo v roku 1321 v Ravenne, má Dante stále čo povedať nám, mužom a ženám dneška. Žiada od nás, aby sme ho nielen čítali a študovali, ale predovšetkým načúvali a napodobňovali na jeho ceste k šťastiu, čiže k nekonečnej a večnej Láske Boha.
V tomto duchu píše pápež František svoj apoštolský list Candor lucis aeternae – „Nádhera večného svetla“, zverejnený dnes, vo štvrtok 25. marca, na sviatok Zvestovania Pána. Dátum nie je náhodný: tajomstvo vtelenia, pochádzajúce z Máriinho „Hľa, tu som“, je podľa slov pápeža „skutočným inšpiratívnym stredom a podstatným jadrom“ celej Danteho Božskej komédie(Divina Commedia), ktorým sa uskutočňuje ono „zbožštenie“ (divinizzazione), čiže „podivuhodná výmena“ medzi Bohom, ktorý „vstupuje do našich dejín tým, že sa stáva telom“ a ľudstvom, ktoré „je vzaté k Bohu, v ktorom nachádza skutočné šťastie“.
Ako píše pápež František, dielo Danteho „je podstatnou súčasťou našej kultúry“, ktorá „nás odkazuje na kresťanské korene Európy a Západu, a predstavuje dedičstvo ideálov a hodnôt“, predkladaných aj dnes Cirkvou i občianskou spoločnosťou ako „základ ľudského spolunažívania“, aby sme mohli „uznať všetkých za bratov“.
Sú dve nosné súradnice Božskej komédie – vysvetľuje Svätý Otec – a to „vrodená túžba v ľudskej duši“ a „šťastie, dané videním Lásky, ktorou je Boh“. Dante je preto „prorokom nádeje“, keďže svojím dielom podnecuje ľudstvo, aby sa vyslobodilo z „temného lesa“ hriechu a znovu našlo „priamu cestu“: dospelo k „plnosti života uprostred dejín“ a k „večnej blaženosti v Bohu“.
Ako dodáva pápež František, cesta putovania vytýčená Dantem je „realistická a uskutočniteľná“ pre všetkých, pretože „Božie milosrdenstvo vždy ponúka možnosť zmeniť sa a obrátiť“.
Apoštolský list okrem iného dáva dôležitosť aj trom ženským postavám Božskej komédie, ktoré odkazujú na tri vliate čnosti. Mária, Božia Matka je symbolom lásky, Beatrice znázorňuje nádej a svätá Lucia zobrazuje vieru. Tieto postavy sprevádzajúce Danteho v rozličných fázach jeho putovania poukazujú na skutočnosť, že „nikto z nás sa nespasí sám“.
V Danteho diele je zobrazený i sv. František ako „nádherná ruža blažených“. Ako poznamenáva pápež František, Danteho spája so svätcom z Assisi priblíženie sa k ľudu. Znakom toho je, že svoje verše vložil nie do latinčiny, ale do reči ľudu – taliančiny.
V istom zmysle je Dante Alighieri tiež „predchodcom našej multimediálnej kultúry“, pretože v jeho tvorbe sa spájajú „slová a obrazy, symboly a zvuky“, píše Svätý Otec. Rozsiahly list uzatvára prianím, aby toto danteovské „dedičstvo“ nezostalo uzatvorené v školských a univerzitných triedach, ale aby sa jeho poznanie šírilo vďaka angažovanosti kresťanskej komunity i kultúrnych združení.