Vatikán 25. marca (RV) Na slávnosť Zvestovania Pána 25. marca pripadá 25. výročie vydania posynodálnej apoštolskej exhortácie sv. Jána Pavla II. o zasvätenom živote Vita consecrata. Pri tejto príležitosti vydala kongregácia zodpovedná za zasvätených list s názvom „Svedkovia Božej krásy“ (Testimoni della bellezza di Dio).
Kardinál João Braz de Aviz a sekretár Mons. José Rodríguez Carballo, ktorí sú spoločne podpísaní pod listom pripomínajú, že dokument sv. Jána Pavla II. Vita consecrata je ovocím reflexie Synody biskupov z roku 1994: „Biskupi na nej viackrát potvrdili, že «zasvätený život sa nachádza v samom srdci Cirkvi ako prvok rozhodujúceho významu pre jej poslanie, [...] je vzácnym a potrebným darom aj pre prítomnosť a budúcnosť Božieho ľudu» (Vita consecrata, 3).
Sila vzťahu
Apoštolská exhortácia (v č. 14) definuje identitu zasväteného života prostredníctvom „obrazu premeneného Krista“ z vrchu Tábor, „ktorý zjavuje slávu a tvár Otca v jasnej žiare Ducha. Zasvätený život ako confessio Trinitatis!“ – čiže vyznanie Najsvätejšej Trojice. Tento obraz zároveň integruje božskú i ľudskú stránku, výstup na vrch a zostup z neho, krásu, ktorú treba kontemplovať i bolestnú chudobu, ktorej treba slúžiť, píšu predstavení dikastéria.
„Vita consecrata je kompletne tvorená myšlienkou vzťahu – vzťahu zrodeného v tajomstve a z tajomstva Boha – spoločenstva Najsvätejšej Trojice. Spásy, ktorá prechádza životom toho, kto sa ujíma druhého. Svedectva nie jednotlivca, ale bratstva, ktoré žije to, čo ohlasuje a teší sa z toho. Svätosti, ktorá je komunitná, nie len dokonalých jednotlivcov, ale úbohých hriešnikov, ktorí sa delia a darúvajú si každý deň milosrdenstvo a pochopenie.
Zasvätenie, ktoré sa nestavia do protikladu k hodnotám sveta a univerzálnemu smädu po šťastí, ale ktoré naopak všetkým rozpráva, akú veľkú poľudšťujúcu moc má stávanie sa chudobnými, čistými a poslušnými, ako je to skutočnou ekológiou človeka, ako to dáva životu zmysel a rovnováhu, harmóniu a slobodu vo vzťahu k veciam, ako to zachraňuje od zneužívania, vytvára bratstvo, rozdáva krásu...“
Svedectvo krásy
Apoštolská exhortácia Vita consecrata hovorí o formácii ako o vytváraní vzťahu vedúceho k tomu, aby mal zasvätený človek „tie isté myšlienky, pocity, emócie, náklonnosti, túžby, chute, kritériá rozhodnutí, sny, očakávania a vášne“ ako Ježiš – „poslušný Syn, trpiaci Služobník a nevinný Baránok“. Zasvätení sa teda učia evanjelizovať svoju citlivosť, „aby milovali Boha srdcom človeka a človeka milovali srdcom Boha“, píše sa v liste.
„Dá sa povedať, že každý inštitút zasväteného života zdôrazňuje svojou charizmou určitý Boží cit, myšlienku.“ A „zasvätená osoba je povolaná byť svedkom krásy“, zdôrazňuje v liste prefekt a sekretár kongregácie pre zasvätených.
„Vo svete, ktorý riskuje, že upadne do znepokojivého zošklivenia, sa «via pulchritudinis» (cesta krásy) zdá byť jedinou cestou k dosiahnutiu pravdy či k tomu, aby sme ju urobili vierohodnou a príťažlivou. Zasvätení muži a ženy majú prebudiť v sebe, no predovšetkým v ľuďoch našich čias, príťažlivosť k tomu, čo je krásne a pravdivé.“
Kreatívna vernosť
Dokument Vita consecrata vydaný v roku 1996 je oporným bodom zasväteného života, spolu s ďalšími neskoršími dokumentmi vydanými Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, pripomínajú kardinál Braz De Aviz a Mons. Carballo: „Sme presvedčení, že exhortácia ešte môže živiť kreatívnu vernosť zasvätených - nosnú os zasväteného života tretieho tisícročia.“
V súvislosti s aktuálnou pandémiou COVID-19 kongregácia zasvätených vyzýva, „aby prebúdzali vo všetkých zmysel pre nádej“. List sa končí prosbou k Panne Márii citovanou zo samotného dokumentu:
„Na Máriu sa v dôvere obraciame v našej modlitbe, aby zasvätení muži a ženy «vedeli o ňom svedčiť svojím premeneným životom, smerujúc radostne spolu so všetkými ostatnými bratmi a sestrami do nebeskej vlasti a ku svetlu, ktoré nezapadá» (č. 112).“