Bratislava 24. marca (TK KBS) Po prvýkrát vychádza ucelený preklad dokumentov Prvého vatikánskeho koncilu. Podľa profesora Miloša Lichnera SJ je znalosť týchto učení dôležitá aj pre porozumenie Druhého vatikánskeho koncilu. Úvodným slovom sa v knihe prihovára nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.
Prvý vatikánsky koncil sa konal v rokoch 1869-1870 pre spoločnosť i Cirkev v pohnutých časoch. Záver devätnásteho storočia patril mnohým spoločenským a kultúrnymi premenám. „Európska civilizácia stála na rozhraní 19. a 20. storočia vnútorne rozdelená. Základné rozdelenie medzi svetom a Cirkvou sa prejavovalo v oblastiach: štát – Cirkev, rozum – viera, spoločenské vedy – teológia...,“ hovorí profesor Miloš Lichner SJ, autor novej monografie Prvý vatikánsky koncil (1869 – 1870) v kontexte histórie a teológie Katolíckej cirkvi, ktorá práve vychádza vo vydavateľstve Dobrá kniha.
„Aj samotné kresťanstvo bolo vo vnútri rozdelené na rôzne spoločenstvá a vyznania s rôznou teologickou kultúrou, s rôznymi postojmi a cirkevnými štruktúrami. Zanechalo síce bohaté dedičstvo, ale plné napätí, bezvýchodiskových situácií a vnútrocirkevných spochybnení, ktoré boli vzdialené od univerzalistickej syntézy. Pritom sa čoraz výraznejšie ukazovalo, že vzor kresťanského života, ktorý sa zakladal na európskej kultúre, sa nedal zosúladiť so svetovou misiou evanjelia,“ dopĺňa M. Lichner.
Obraz Európy bol charakterizovaný dvomi pólmi, vysvetľuje prezident Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu a prorektor prestížnej Trnavskej univerzity: Na jednej strane vládol optimizmus a viera v pokrok opierajúci sa o závratný rozvoj vedy a techniky, o postup demokratizácie a úspechy emancipácie najnižších tried. Na druhej strane sa málo bralo do úvahy, že úžasný hospodársky vzostup bol do značnej miery založený na exploatácii kolónií. „V mnohých krajinách sa uskutočnila de facto odluka Cirkvi od štátu; viaceré národy a vlády sledovali antiklerikálnu politiku.
Situácia v Európe a na území samotného Talianska bola zvlášť skomplikovaná vojnovými nepokojmi. Čím menej sa Cirkev mohla opierať o pomoc štátu, tým viac bola odkázaná na angažovanosť svojich veriacich. Intuitívne pochopenie situácie vzbudilo v nich ochotu spolupracovať v kongregáciách, spolkoch, bratstvách a to nie proti hierarchickej Cirkvi, ale v súlade s duchovnými pastiermi, ktorí často, no nie vždy, účinkovali v roli iniciátorov či vedúcich.“
V tomto ovzduší sa uskutočnil Prvý vatikánsky koncil, ktorý zvolal pápež Pius IX. Z tohto koncilu pochádza aj dnes už viac ako 150-ročná dogmatická konštitúcia Pastor aeternus, podľa ktorej je pápež v oblasti viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne (ex catedra), neomylný.
Súčasťou monografie Prvý vatikánsky koncil (1869 – 1870) v kontexte histórie a teológie Katolíckej cirkvi je tiež prvý slovenský preklad Sylabu omylov v bilingválnej edícii. „Dlhoročná erudovaná skúsenosť autora prof. M. Lichnera je zárukou ich kvality a vernosti. Predkladaná monografia vypĺňa tak medzeru v teologickej literatúre koncilových dokumentov v slovenskom jazyku. Nádejam sa, že bude mať pokračovanie aj v ďalších vydaniach dokumentov tohto typu,“ uviedol biskup Judák.
Čiastočne text Prvého vatikánskeho koncilu bol preložený do slovenčiny v knihe Viera Cirkvi, ide však o preklad z nemeckej knihy a podobne je tomu tak aj v prípade dostupného internetového textu, ktorý je však prekladom z češtiny do slovenčiny. Profesor Miloš Lichner SJ sa preto rozhodol pre kompletný preklad z latinčiny do slovenčiny, ktorý uverejňuje v bilingválnej edícii s poznámkovým aparátom.
„Poznanie textov Prvého vatikánskeho koncilu je dôležité nielen pre štúdium teológie a cirkevných či svetských dejín, ale aj pre správne pochopenie a interpretáciu Druhého vatikánskeho koncilu, a tiež vice versa, texty oboch koncilov sa totiž vzájomne dopĺňajú,“ informuje M. Lichner.
TK KBS informoval Matúš Demko