Rožňava 22. marca (TK KBS) V 66. roku života a v 40. roku kňazstva zomrel v nedeľu kňaz Rožňavskej diecézy Jozef Leščinský, honorárny kanonik. Svätá omša spojená s pohrebnými obradmi a pochovaním tela bude vo štvrtok 25. marca 2021 o 11:00 v Kostole svätého Michala archanjela v Chmiňanoch. Hlavným celebrnatom bude rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik. Telesné ostatky uložia potom na miestnom cintoríne.
Jozef Leščinský sa narodil 16. decembra 1955 v obci Chmiňany pri Prešove. Po skončení štúdia na CMBF v Bratislave bol 14. júna 1981 v Banskej Bystrici vysvätený za kňaza pre Rožňavskú diecézu. Do roku 1984 pôsobil ako kaplán v Rožňave, následne do r. 1990 ako farár v Starej Haliči a od r. 1993 bol farárom v Krompachoch.
V rokoch 1990-1993 absolvoval postgraduálne štúdiá v Ríme, zároveň bol výpomocným duchovným v Rožňave. V r. 1993 dosiahol licenciát posvätnej teológie v odbore biblická teológia na Gregoriánskej univerzite v Ríme. V r. 2010 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora.
Prednášal na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule a v Košiciach, kde sa stal vedúcim katedry biblických vied, a na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku pri KBS a šéfredaktorom časopisu pre kresťanskú kultúru Verbum.
Prinášame spomienku prof. Františka Trstenského, farára a dekana v Kežmarku a prednášajúceho Nový zákon v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí, na zosnulého kňaza Rožňavskej diecézy prof. Jozefa Leščinského, ktorého Pán povolal z tohto sveta v nedeľu 21. marca 2021.
Na jeseň 1993 som začal svoj 3. rok v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí. Na prednášky zo Starého zákona k nám vtedy prišiel nový vyučujúci, ktorého som dovtedy osobne nepoznal. Jozef Leščinský práve ukončil licenciát z biblickej teológie na Gregoriánskej univerzite v Ríme (1990-1993), vrátil sa na Slovensko a ako kňaz Rožňavskej diecézy nastúpil na miesto farára v Krompachoch. Keď prišiel k nám na prvú vyučovaciu hodinu a začal prednášky, „spadli mi sánky“. Nový pohľad, ktorý ponúkol na Božie slovo, súvislosti s históriou, originálne prepojenie biblickej tematiky s filozofiou, literatúrou a kultúrou vzbudili vo mne a mojich spolužiakov všeobecné nadšenie.
Prof. Leščinský bol majster slova, ktorý dokázal poslucháčov vtiahnuť do rozprávania svojím zanietením, humorom a rozhľadom. Vynikal schopnosťou poukázať na súvislosti Biblie, ľudského života a spoločnosti. Ovplvynil celé generácie terajších kňazov Košickej arcidiecézy a Spišskej a Rožňavskej diecézy. Výraznou mierou mu vďačím za to, že láska k Svätému písmu vo mne naďalej rástla a aj pod jeho vplyvom som o niekoľko rokov absolvoval biblické štúdiá. Vážil som si ho, s akou nenútenosťou sa vďaka jeho prístupu z nášho vzťahu profesor – študent stal vzťah spolubratov v kňazstve a kolegov v učiteľskom zbore.
Jozef bol človekom, ktorého priťahovala myšlienka „Nádvoria pohanov“. Je to výraz, ktorý používa Cirkev pre dialóg s tými, ktorí síce nepatria do Cirkvi, ale majú v úcte kresťanské hodnoty a sú otvorení pre vzájomnú komunikáciu. Počas svojho pontifikátu sa týmto prístupom vyznačoval Benedikt XVI. V rokoch 1996-1999 bol prof. Leščinský riaditeľom Katolíckeho biblického diela vo Svite. Bol aj šéfredaktorom periodika Verbum, časopisu pre kresťanskú kultúru. Stál za mimoriadne vydareným multimediálnym koncertom „Ján Pavol II. – Spomienka na 1. slovanského pápeža“. Dlhé roky prednášal na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde bol aj odborným garantom.
Z jeho publikácií spomeniem Dynamická antropológia Biblie, Perlový náhrdelník, Hermeneutika – Krátky náčrt dejín interpretácie. Vo svojej knižnici si uchovávam aj jeho dve knihy: Múdrosť v Izraeli a Proroci Izraela.
Mal som rád stretnutia s ním. Neboli časté, ale rozhovory s ním boli intenzívne a hlboké. Starosti a radosti spoločnosti a Cirkvi boli aj jeho starosťami a radosťami. Vedel jasne pomenovať ich ťaživé body, ale ešte viac mal dar ponúknuť východiská a vízie, čo je v dnešnej dobe vzácny a potrebný dar. Pozeral vždy s nádejou dopredu, lebo veril Kristovmu evanjeliu.
Keď slávil svoju 60-tku, pozval ma za kazateľa do svojej rodnej obce Chmiňany na ďakovnú svätú omšu. Vo veľkej úcte mal svojich rodičov, krásu rodného kraja a pokoj a vieru jednoduchých ale úprimných ľudí. Vnímal, že strácame z týchto hodnôt na škodu nám všetkým.
Jeho posledné roky poznačila výrazným spôsobom vážna choroba. Jeho viera sa ešte viac prehĺbila a kňazstvo dostalo nový rozmer. Nezanevrel, neuzavrel sa a neprišiel o noblesu a zanietenie, ktoré ho charakterizovali počas celého jeho života. Pán života s smrti povolal svojho kňaza na 5. pôstnu nedeľu, keď zvykneme zahaľovať kríže v našich kostoloch. Symbolicky strácame na niekoľko dní pohľad našimi telesnými očami na Krista, aby sme naň ešte hlbšie hľadeli očami viery. Ctený môj kňazský spolubrat a pán profesor, milý Jozef, nech Ťa Pán príjme do nebeského Jeruzalema a môžeš nazerať v plnosti na svojho Vykupiteľa z tváre do tváre.