Vatikán 18. marca (TK KBS) Jednotný termín Veľkej noci by bol skutočným ekumenickým výdobytkom. K jeho zavedeniu v roku 2025 vyzval nedávno ekumenický konštantínopolský patriarchát. Ako nemeckej redakcii Vatikánskeho rozhlasu oznámil kardinál Kurt Koch, pápež František by v tomto mohol súhlasiť s ústupkom.
Pohyblivosť liturgických sviatkov patrí k témam, ktoré zaťažujú ekumenický dialóg a kladú mu prekážky. Či už sa ide o Vianoce či Veľkú noc, neoslavujú ich všetci kresťania v rovnaký deň, pričom v prípade Veľkej noci je situácia obzvlášť zložitá. Opakovane sa objavili návrhy na zjednotenie termínu týchto najdôležitejších kresťanských sviatkov, pričom najnovšií z nich predložil pravoslávny arcibiskup Job Getscha z Telmessovi, ktorý riadi stálu radu konštantínopolského patriarchátu a zastupuje patriarchát vo Svetovej rade cirkví.
Predseda Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, kardinál Kurt Koch, so spoločným riešením jednoznačne súhlasí. Pre Vatikánsky rozhlas uviedol, že aj pápežovi Františkovi veľmi záleží na jednotnom termíne Veľkej noci, pretože v zmiešaných manželstvách môže dôjsť k tomu, že jeden z partnerov už oslavuje Vzkriesenie, kým druhý doteraz prežíva pôstne obdobie.
"Verím, že pápež František by bol dokonca ochotný na kompromisy. Ide o záležitosť, ku ktorej už vyslal veľmi silný impulz koptský pápež Tawadros (Teodor), a ak teraz prichádza iniciatíva tiež z pravoslávnej strany, možno to len privítať. Arcibiskup Job sa obracia predovšetkým k pravoslávnej cirkvi, kde sa o tejto otázke už dlho rokuje a mala byť témou aj na panortodoxnom koncile na Kréte. Doteraz sa však neprešlo k žiadnym krokom, teda v prípade pravoslávnej cirkvi k reforme kalendára. Až potom by totiž nastala nádej, že sa nájde spoločná cesta pre všetkých kresťanov,” povedal kardinál.
Nicejský koncil sa roku 321 pokúsil o zjednotenie termínu Veľkej noci. Hoci presné znenie vtedajšieho rozhodnutia nie je známe, z jedného listu cisára Konštantína možno odvodiť, že sa podľa koncilového uznesenia mala Veľká noc sláviť v nedeľu po židovskom Pesachu. Zamýšľanú jednotu však koncil nedosiahol. Od jeho konania sa prevažne rokuje o tom, aká je správna a istá metóda, podľa ktorej sa termín vypočítava, vysvetľuje kardinál Koch.
"Problémy potom vznikli neskôr, keď pápež Gregor XII. zaviedol reformu kalendára - gregoriánsky kalendár, ktorý v západných cirkvách prevažuje, zatiaľ čo východné cirkvi sa naďalej držia juliánskeho kalendára. Avšak stanovenie veľkonočnej nedele na určitý pevný dátum by nemalo zmysel, pretože by sa pominuli židovské korene tohto sviatku. Otázka preto vôbec nie je jednoduchá, ale je správne sa ňou zaoberať. "
O ako citlivú otázku ide, dokazuje kuriálny kardinál na príklade Grécka. Táto juhoeurópska krajina vyvolala nemalé komplikácie prijatím gregoriánskeho kalendára v roku 1923. "To potom ďalej viedlo k tomu, že tu bol zavedený ešte tretí kalendár, takzvaný novojuliánský. Rôznorodosť kalendárov potom znamenala ďalšie štiepenie v rámci pravoslávnej cirkvi, čomu by sa v každom prípade malo zabrániť. Nemá cenu hľadať spoločný termín Veľkej noci, ak by to malo viesť k novému napätiu,” uzatvára predseda Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, kardinál Kurt Koch.