Anjel Pána na 4. pôstnu nedeľu: Radosť z Božieho odpustenia

TK KBS, RV, mk, jb; rp | 15. 03. 2021 11:16



Vatikán 15. marca (RV) Na Štvrtú pôstnu nedeľu 14. marca pápež František o 10:00 slávil v Bazilike sv. Petra Eucharistiu so zástupcami komunity Filipíncov žijúcich v Ríme pri príležitosti 500. jubilea evanjelizáce ich vlasti. Na poludnie pri modlitbe Anjel Pána vyzval k ukončeniu už desaťročnej vojny v Sýrii a k začatiu procesu obnovy krajiny. Z okna Apoštolského paláca pripomenul blížiaci sa vstup do „Roka rodiny Amoris laetitia“ v piatok 19. marca.



V úvodnom príhovore sa Svätý Otec zameral na dôvod prežívania radosti uprostred obdobia Veľkého pôstu. Ako vysvetlil, pravá radosť spočíva v zakúsení Božieho odpustenia, ktoré nás obnovuje a dáva nám život.



„Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Po pripomenutí týchto Ježišových slov z rozhovou s Nikodémom pápež František poznamenal:



„Toto radostné posolstvo je srdcom kresťanskej viery: Božia láska dosiahla svoj vrchol v darovaní Syna slabému a hriešnemu ľudstvu. Daroval nám svojho Syna - nám, nám všetkým.“



Ďalej sa zameral na skutočnosť, že Ježiš uvádza do krízy naše tradičné predstavy o ňom. Ako však vysvetlil, „je to kríza ozdravujúca, pre naše uzdravenie; aby naša radosť bola úplná.“



Výzva na ukončenie vojny v Sýrii a začatie obnovy krajiny



 



Osobitnú výzvu Svätý Otec venoval Sýrii, ktorá trpí vojnou už celých desať rokov:



„Drahí bratia a sestry, pred desiatimi rokmi sa začal krvavý konflikt v Sýrii, ktorý zapríčinil jednu z najťažších humanitárnych katastrof našej doby: nevyčíslený počet mŕtvych a zranených, milióny utečencov, tisíce zmiznutých, ničenia, násilnosti každého druhu a nesmierne utrpenia pre celé obyvateľstvo, zvlášť pre tých zraniteľnejších, ako deti, ženy a starých ľudí.



Obnovujem môj vrúcny apel určený jednotlivým stranám konfliktu, aby prejavili znaky dobrej vôle a mohla sa tak otvoriť štrbina nádeje pre utrápené obyvateľstvo.



Nádejam sa tiež v rozhodné a nanovo vyvíjané úsilie medzinárodného spoločenstva, konštruktívne a solidárne, tak aby sa po zložení zbraní mohlo obnoviť tkanivo spoločnosti a začalo sa s rekonštrukciou a novým rozbehom ekonomiky. 



Modlime sa všetci k Pánovi, aby sa na toľké utrpenie v milovanej a zmučenej Sýrii nezabúdalo a aby naša solidárnosť oživila nádej.“



Po týchto slovách pápež František vyzval k modlitbe „za milovanú a zmučenú Sýriu“ slovami „Zdravas´, Mária...“



Začne sa Rok rodiny Amoris laetitia



 



Svätý Otec pripomenul aj blížiaci sa vstup do „Roka rodiny Amoris laetitia“:



„V najbližší piatok, 19. marca, na slávnosť sv. Jozefa, sa otvorí Rok rodiny Amoris laetitia: špeciálny rok na vzrastanie v rodinnej láske. Pozývam k novému a kreatívnemu pastoračnému elánu, aby sa rodina dala do centra pozornosti Cirkvi a spoločnosti.



Modlím sa za to, aby každá rodina mohla vo svojej domácnosti cítiť živú prítomnosť Svätej nazaretskej rodiny, aby zahrnula naše malé domáce spoločenstvá úprimnou a veľkodušnou láskou, zdrojom radosti aj v skúškach a ťažkostiach.“



500. jubileum evanjelizácie Filipín



 



Pápež František medzi prítomnými na námestí pozdravil početných Filipíncov, ktorí slávia 500. výročie evanjelizácie ich krajiny. Dopoludnia slávil spolu s nimi v Bazilike sv. Petra svätú omšu, pri ktorej sa im prihovoril v homílii. Záverečné poďakovanie v mene filipínskych veriacich predniesol kardinál Luis Antonio Tagle, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorý so Svätým Otcom koncelebroval.



Pápež František z okna Apoštolského paláca opäť zablahoželal všetkým Filipíncom týmito slovami:



„Blahoželám! A len tak ďalej s evanjeliovou radosťou!“



Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána



 



14. marca 2021



Drahí bratia a sestry, dobrý deň!



V túto štvrtú pôstnu nedeľu sa liturgia Eucharistie začína týmto zvolaním: „Raduj sa, Jeruzalem...“ (porov. Iz 66,10). Čo je dôvodom tejto radosti? V čase vrcholiaceho pôstneho obdobia, čo je motívom tejto radosti? Hovorí nám to dnešné Evanjelium: Boh „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Toto radostné posolstvo je srdcom kresťanskej viery: Božia láska dosiahla svoj vrchol v darovaní Syna slabému a hriešnemu ľudstvu. Daroval nám svojho Syna - nám, nám všetkým.



Toto vyplýva z nočného dialógu medzi Ježišom a Nikodémom, ktorého jednu časť opisuje dnešná evanjeliová stať (porov. Jn 3,14-21). Nikodém, ako každý iný člen izraelského ľudu, očakával Mesiáša, stotožňujúc si ho so silným mužom, ktorý bude súdiť svet mocou. Ježiš však toto očakávanie uvádza do krízy, keď sa predstavuje v troch aspektoch: ako Syn človekavyzdvihnutý na kríži; ako Boží Syn poslaný na svet pre spásu; a ako svetlo, ktoré odlišuje toho, kto nasleduje pravdu od toho, kto nasleduje lož. Pozrime sa na tieto tri aspekty: Syn človeka, Boží Syn a svetlo.



Ježiš sa predstavuje predovšetkým ako Syn človeka (v. 14-15). Text tu odkazuje na príbeh o bronzovom hadovi (porov. Nm 21,4-9), ktorého Mojžiš na základe Božej vôle vyzdvihol na púšti, keď jedovaté hady napádali ľud; koho hady uhryzli, a pozrel sa na bronzového hada, ten ozdravel. Analogicky, Ježiš bol vyzdvihnutý na kríž a kto v neho verí, je uzdravený z hriechu a žije.



Druhý aspekt sa týka Božieho Syna (v. 16-18). Boh Otec miluje ľudí až tak, že „dal“ svojho Syna: dal ho vo Vtelení a dal ho vydaním na smrť. Cieľom Božieho daru je večný život ľudí: Boh totiž posiela svojho Syna na svet nie aby svet odsúdil, ale aby sa svet mohol zachrániť skrze Ježiša. Ježišovo poslanie je poslaním spásy, spásy pre všetkých.



Tretím pomenovaním, ktoré si Ježiš dáva je „svetlo“ (v. 19-21). Evanjelium hovorí: „Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo“ (v. 19). Ježišov príchod na svet vytvára požiadavku voľby: kto si vyberie tmu, ide v ústrety odsúdeniu; kto si vyberie svetlo, dostane sa mu súd spásy. Súd je vždy výsledkom slobodnej voľby každého: kto koná zlo, vyhľadáva tmu; zlo sa vždy chce schovať, ukryť. Kto koná pravdu, teda robí dobro, ide na svetlo, osvetľuje cesty života. Kto kráča vo svetle, kto sa približuje k svetlu, nemôže inak než konať dobré skutky. Svetlo nás vedie konať dobré skutky.



To je to, čo sme povolaní robiť s ešte väčším úsilím počas pôstneho obdobia: prijať svetlo do nášho svedomia, aby sme naše srdcia otvorili nekonečnej láske Boha, jeho milosrdenstvu plnému nehy a dobroty, jeho odpusteniu. Nezabudnite, že Boh vždy odpúšťa, vždy, ak ho s pokorou prosíme o odpustenie. Stačí iba prosiť o odpustenie, a on odpúšťa. Tak nájdeme pravú radosť a budeme sa môcť radovať z Božieho odpustenia, ktoré obnovuje a dáva život.



Najsvätejšia Panna Mária nech nám pomáha nebáť sa nechať Ježiša, aby nás „vystavil kríze“. Je to kríza ozdravujúca, pre naše uzdravenie; aby naša radosť bola úplná.



(Preklad: Slovenská redakcia VR)




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024