Banská Bystrica 13. marca (TK KBS) V sobotu 13. marca 2021 si Banskobystrická diecéza pripomenula 245. výročie odvtedy, ako ju na žiadosť cisárovnej Márie Terézie založil vtedajší pápež Pius VI. Bolo to práve 13. marca 1776 pápežskou bulou Regalium principium. V ten istý deň bola zriadená aj Spišská a Rožňavská diecéza.
Slávnostnú svätä omšu v banskobystrickej Katedrále sv. Františka Xaverského celebroval diecézny biskup Mons. Marián Chovanec. V úvode svätej omše spomenul, že podobne ako sa v ľudskom živote tešíme, že človek rastie, dozrieva a osamostatňuje sa, tak aj my máme radosť, že pred 245. rokmi bolo našej miestnej Cirkvi možné osamostatniť sa a začať samostatne rásť.
Biskup v úvode vyjadril: „nech je táto svätá omša našou vďakou za Svätého Otca, ktorý v dnešný deň vstupuje do deviateho roku svojho pontifikátu, a za všetkých biskupov, kňazov a veriacich, ktorí sa pričinili o dozretie našej miestnej Cirkvi.“ V homílii sa prihovoril Gabriel Brendza, dekan – farár farnosti Banská Bystrica – mesto a cirkevný historik Banskobystrickej diecézy. Vo svojej homílii priblížil historické reálie vzniku biskupstva i jeho vývoj a významné míľniky až do dnešných dní.
Diecézny biskup Mons. Marián Chovanec pri príležitosti 245. výročia zriadenia diecézy a pri príležitosti 100. výročia vysviacky prvých slovenských biskupov, medzi nimi aj Banskobystrického biskupa Mons. Mariána Blahu, vymenoval troch kňazov Banskobystrickej diecézy (Ľubomíra Gregu, Jozefa Repka a Jána Viglaša) za honorárnych kanonikov Banskobystrickej diecézy.
- - - - -
Krátky prehľad histórie Banskobystrickej diecézy od Gabriela Brendzu
245. výročie erigovania Banskobystrickej diecézy (prednáška cirkevného historika)
Územie Banskobystrickej diecézy bolo pôvodne súčasťou Ostrihomského arcibiskupstva, ktorého počiatky siahajú do čias Uhorského kráľa sv. Štefana I. (rok 1000). Ostrihomská arcidiecéza bola veľmi rozsiahla a zahrňovala prakticky celé územie Slovenska – okrem Trenčianskej župy a okolia Nitry, ktoré patrili do starobylej Nitrianskej diecézy a tiež okrem Zemplínskej, Šarišskej a Abovskej župy, ktoré boli spravované z Jágra.
Ostrihomskú arcidiecézu sa pokúšal rozdeliť už arcibiskup Peter Pázmáň, ktorý na Trnavskej synode v roku 1629 predstavil odvážny plán na rozdelenie vlastnej arcidiecézy a na zriadenie štyroch nových diecéz na území dnešného Slovenska (Spiš, Turiec, Gemer a Novohrad). Tento zámer, v ktorom chcel Pázmáň uviesť do praxe závery Tridentského koncilu sa mu však pre rozličné prekážky nepodarilo uskutočniť.
Založenie diecéz je právom spájané s menom panovníčky Márie Terézie, uhorskej a českej kráľovnej z rodu Habsburgovcov a rakúskej arcivojvodkyni, ktorá vládla v rokoch 1740 – 1780. Hoci ju historici považujú za typickú predstaviteľku osvietenského absolutizmu, predsa bola osobne zbožná a úprimne oddaná katolíckej Cirkvi a svoje cirkevné reformy sa snažila zavádzať po dohode s pápežom. Pri týchto cirkevných reformných počinoch sa panovníčka tiež opierala o tzv. najvyššie kráľovské patronátne právo, systém starobylého uhorského obyčajového práva nejasného pôvodu, ktoré sa viazalo k osobe „apoštolského“ kráľa sv. Štefana. Mária Terézia bola presvedčená, že na základe tohto práva môže nielen menovať biskupov, ale aj zakladať diecézy vo svojom kráľovstve.
Plán rozdelenia arcidiecézy a erigovania nových biskupstiev, odborne pripravili vzdelaný barón František Adam Kollár, kráľovský radca pochádzajúci z Terchovej a jágerský kanonik Juraj Richwaldsky, rodák z Bardejova, ktorí dobre poznali územie terajšieho Slovenska a boli inšpirovaní aj Pázmáňovým plánom.
Panovníčka využila skutočnosť, že po smrti Ostrihomsského arcibiskupa Františka Barkóczyho, v roku 1765, zostal metropolitný stolec takmer 11 rokov neobsadený.
V roku 1775 sa Mária Terézia rozhodla zveriť úrad prímasa Uhorska dovtedajšiemu Kaločskému arcibiskupovi Jozefovi Bathányovi, ktorému túto cirkevnú hodnosť ponúkla pod podmienkou, že sa vzdá časti príjmov a privilégií súvisiacich s rozdelením diecézy. Po získaní jeho súhlasu a po poradu s kráľovskou radou panovníčka pri novoročných slávnostiach 1.1.1776 vyhlásila zriadenie troch nových diecéz – Banskobystrickej, Spišskej a Rožňavskej a 15.1.1776 napísala list vtedajšiemu pápežovi Piovi VI., v ktorom ho zdvorilo žiadala o schválenie jej návrhu. Pápež Pius VI., ktorý len pred rokom nastúpil na Petrovu katedru mal vážne dôvody zachovať si priazeň stredoeurópskej veľmoci, ktorého panovníčka bola hlboko veriaca katolíčka a preto s nezvyčajnou blahovôľou vyšiel v ústrety plánu Márie Terézie. Už 13.3.1776 po vypočutí mienky kardinálov vydal bulu „Regalium principum“, ktorou zriadil Banskobystrickú diecézu a jej katedrálnu kapitulu. Teritórium diecézy zahrňovalo presne podľa návrhu panovníčky územie Zvolenskej a Turčianskej župy a tiež severný Tekov Novobanský a Kremnický okres a z Nitrianskej župy – okresy Oslany a Bojnice.
Novovzniknutá diecéza mala pri svojom vzniku 77 farností a asi 290 filiálok. Mala mať sídlo v kráľovskom banskom meste Banská Bystrica, kde mala sídliť aj katedrálna kapitula, ktorej bolo určených šesť kanonických štalumov
Kňazský dorast sa mal dočasne vychovávať v Trnavskom arcibiskupskom seminári, kde dostala diecéza 27 miest pre kandidátov kňazstva.
Neskôr pápež potvrdil aj menovanie prvého Banskobystrického biskupa Františka grófa Berchtoldta, ktorý bol konsekrovaný 13.10.1776 v Bratislave, a 28.10.1776 sa vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici slávnostne ujal vedenia novozaloženej diecézy. Územie diecézy bolo zreformované 14.2.2008. Doteraz sa na Banskobystrickej biskupskej katedre vystriedalo 15 diecéznych biskupov.
-
TK KBS informoval Peter Lupták