Bratislava 9. marca (TK KBS) Aká je úloha žien v Cirkvi? V čom je prínos žien pre Cirkev nenahraditeľný? O úlohe a prínose žien v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS hovorila ThDr. Mgr. Lucia Hidvéghyová, PhD., ktorá pôsobí ako vedúca Katedry biblických a historických vied na Teologickej fakulte Trnavskej univerity.
Aký je podľa Vás prínos žien pre Cirkev?
Aký je? Podstatný a nenahraditeľný. Ženy tvoria Cirkev spolu s mužmi od samého začiatku, preto už samotná prítomnosť žien je prínosom, nie iba ich činnosť. Mohla by Cirkev existovať bez žien, bez Márie, bez ženskosti, so všetkým, čo k nej patrí?
Biblické rozprávanie o stvorení človeka v Knihe Genezis jasne naznačuje, že muž potrebuje ženu a nie je dobré, keď je bez nej. Aj žena potrebuje muža. Nikto si nevystačí sám. Potrebujeme sa navzájom, v spoločnosti aj v Cirkvi, v rodine aj v osobnom živote. Potrebujeme jedni druhých vnímať a počúvať, lebo až v dialógu a spolupráci lepšie chápeme seba samých, vďaka rozdielom.
Nestačí to chápať rozumom. Potrebujeme zažiť vlastnú nedostatočnosť aj radosť z toho, že sa dopĺňame. Potrebujeme zakúsiť to, že sme prijatí a docenení, takí akí sme, ženy mužmi a naopak, každý vo svojej jedinečnosti. Nie sme rovnakí, ale sme rovnocenní. Môžeme byť darom pre iných aj prijímať iných ako dar, ale byť prijatí a prijaté je niečo iné. Sú to momenty, ktoré nás vnútorne uzdravujú a spájajú. Cirkev je spoločenstvo, ktoré napodobňuje Boha. On je prameňom sily a motivácie, ak chceme byť miestom prijatia.
Súčasný pápež hovorí, že ženy sú podstatné pre budúcnosť Cirkvi. Ako môžeme chápať takýto výrok? – Máme v tejto otázke rozlišovať, či ide o rehoľnú sestru, alebo laičku?
Žena je pre budúcnosť Cirkvi dôležitá ako žena, bez ohľadu na to, či je rehoľnou sestrou alebo nie. Využijem príklad z Knihy Exodus: keď chcel Boh vyslobodiť svoj ľud z egyptského otroctva, Mojžiš spolu s Áronom chodili vyjednávať s faraónom. Traja muži. Ale Mojžiš by sa utopil v Níle, keby po jeho narodení nestáli pri ňom tri ženy: matka, ktorá ho odvážne skrývala; sestra, ktorá ho strážila z brehu a pohotovo sa ozvala, keď sa faraónova dcéra rozhodla porušiť otcov príkaz a dieťa zachrániť. Podobne chápem dôležitosť žien pre budúcnosť Cirkvi – budú nezastupiteľné, ale ich úloha bude v niečom iná od úlohy mužov. V rôznych podobách budú prinášať a rozvíjať život, odvážne a tvorivo ho budú v každodenných situáciách chrániť a udržiavať.
Svätý Otec František v Evangelii gaudium píše, že „ženský talent“ je nenahraditeľný vo všetkých formách spoločenského života. V čom podľa vás spočíva?
Pojem v exhortácii sa dá preložiť ako „talent“, alebo „génius“, „nadanie“, „schopnosti“, „povaha“ (v rôznych jazykoch). Slovenská verzia uvádza „ženského ducha“ (EG 103). Podľa Svätého Otca obsahuje táto vnútorná výbava mnohých žien (isto aj mužov) vnímavosť a intuíciu, ktoré sa prejavujú pozornosťou voči iným, zvlášť v materstve.
Ak chce matka porozumieť svojmu dieťaťu, ktoré ešte nerozpráva, musí mnohé vycítiť, odpozorovať a domyslieť si. Starostlivosť o dieťa si vyžaduje obetavosť a nehu. Matka vníma a prežíva aj drobné pokroky dieťaťa, jeho stavy a potreby. Vidí, aké dôležité je zaujímať sa oň a podporiť ho. To potom vnáša do života aj mimo rodiny, do medziľudských vzťahov.
Aj slobodná a bezdetná žena väčšinou bytostne potrebuje rozvíjať vzťahy s inými ľuďmi. Vie nájsť spôsob, ako ich posilňovať a prehlbovať. Tieto schopnosti a životná skúsenosť dávajú žene možnosť postaviť sa k mnohým situáciám trochu inak ako muž.
To, čo je charakteristické pre mnohé ženy, sa prejavuje v ich prístupe k životu a k ľuďom. Prinášajú istú jemnosť a všímavosť, možno tvorivosť a zmysel pre krásu a detail, odvahu prejaviť cit, nehu a zraniteľnosť, ale aj schopnosť znášať bolesť, pretvoriť každodennosť na sviatok a dať aj maličkostiam zmysel.
Svätý Otec tiež zdôrazňuje, že nesmieme zúžiť prítomnosť ženy v Cirkvi len na úradnú funkciu. „Nie, ide tu o niečo, čo muž nedokáže. Muž nemôže byť Kristovou nevestou. Je to žena, Cirkev, Kristova nevesta. Vo večeradle sa zdá byť dôležitejšia Mária ako apoštoli. Na tomto je potrebné pracovať a neupadnúť - a hovorím to s rešpektom - do feministického postoja. Nakoniec to bude mužský šovinizmus v sukniach. Nesmieme do toho upadnúť. V Cirkvi sú rôzne funkcie, aj žena môže byť vedúcou dikastéria. Toto je funkcia, ale musí mať viac než funkciu. Je to iný rozmer jednoty, prijatia, nevesty. Cirkev je nevesta.“ Ako to môžeme interpretovať?
Ak je žene vlastné niečo, „čo muž nedokáže“, myslím, že to isté sa dá povedať aj o mužovi. Celé spoločenstvo, ženy aj muži spoločne, tvoríme „Cirkev, Kristovu nevestu“. Každý človek nesie v sebe niečo ženské aj mužské. To platí aj o celej Cirkvi. Obraz „nevesty“ nie je jediný. Obrazom Božieho ľudu je aj „PÁNOV služobník“. Biblický obraz Boha tiež obsahuje v sebe mužské aj ženské prvky. Myslím si, že pápež František nás pozýva k tomu, aby sme vnímali a vážili si v sebe aj v iných, muži v ženách a naopak, to, čo je každému z nás bytostne bližšie – ako niečo cenné a potrebné.