Irak 9. marca (TK KBS V sobotu 6. marca sa uskutočnilo historicky prvé stretnutie pápeža s najdôležitejším duchovným vodcom šítskych moslimov veľkým ajatoláhom Al-Sistáním. Toto stretnutie nie je dôležité len preto, že sa uskutočnilo prvý raz v histórii, ale aj pre svoju symboliku. „Obidvaja muži hrajú dôležitú úlohu v budovaní mieru a stability,“ hovorí Ameer Jaje OP, dominikán a rodák z irackého Karakošu, ktorý je riaditeľom arabského centra na Medzinárodnej dominikánskej univerzite v Paríži.
Podobné centrum zamerané na medzináboženský dialóg podporuje nadácia ACN v africkej krajine Mali. Na tamojšej univerzite už vychovalo viac ako 100 absolventov - kňazov, rehoľníkov či katechétov, ktorí sú pripravení sprevádzať kresťanov i moslimov s cieľom pokojného spolunažívania. Toto dielo podporujú dobrodinci nadácie ACN, medzi ktorých sa môžete kedykoľvek pridať. „Al-Sistáni bol v rokoch 2006 až 2008 počas občianskej vojny dôležitou postavou v zachovávaní mieru. Dokonca vydal aj fatwu [záväzný výklad práva, ktorý zaväzuje moslimov], ktorá volala po ukončení násilia,“ konštatuje kňaz.
Zdôrazňuje, že počas bombardovanie jednej z najvýznamnejších mešít to bol práve Al-Sistáni, ktorý odsúdil akékoľvek násilie na kresťanoch, sunitoch či šítoch: „Ak by tu bol hocaký iný duchovný líder, situácia by bola pravdepodobne horšia.“ Na sobotňajšom stretnutí pápež a ajatoláh nepodpísali spoločnú deklaráciu tak, ako sa to stalo pri stretnutí so sunitským duchovným v roku 2019. Aj keď sa objavili špekulácie, že by mohlo dôjsť k podpisu nejakého dokumentu, Ameer Jaje hovorí, že na také niečo určite nebol čas. Priznáva však, že dokument môže vzniknúť neskôr. „Nemyslím, že by nechceli, aby sa to stalo. Skôr si myslím, že je to otázka času,“ povedal v rozhovore pre ACN. „Symbolika tohto stretnutia je však dôležitejšia, než akékoľvek dokumenty.“
Pre kresťanov, ktorí sa cítia byť pod neustálym tlakom, toto stretnutie znamená nádej, že krajina, v ktorej dominujú šítske milície, sa vydá cestou pluralizmu. Aj keď je Al-Sistání uznávaný mnohými šítmi v Iraku, odborník na islam priznáva, že medzi ľuďmi existuje rozdelenie. Asi 70 % ľudí súhlasí s jeho učením o oddelení štátnej a duchovnej moci. Zvyšných 30 % však inklinuje viac k vláde ajatoláhov, ktoré je bežné v susednom Iráne. „Skutočným problémom je tých 30 %,“ hovorí expert. „Oni naozaj používajú islam ako politický nástroj.“
Kresťania v Bagdade dúfajú, že pápežova návšteva odvráti hrozbu zániku ich komunity. Jeden z tamojších cirkevných predstaviteľov potvrdil pre ACN, že počet katolíkov v Bagdade bol po rokoch vojny a bombardovania už len niekoľko stovák. Na pápežovej návšteve v Chráme Našej Pani Vykúpenia sa zúčastnilo asi 500 ľudí. Tento chrám sa stal terčom teroristického útoku v roku 2010. V roku 1979 tvorili kresťania približne 14 % obyvateľov Bagdadu. Túto dobu si dnes pamätajú aj moslimovia, ktorí sú dnes štyridsiatnici či päťdesiatnici. Spomínajú na to, ako do školy chodili spolu s kresťanskými deťmi.
Syriacká ortodoxná kresťanka Waffa má dnes už len zopár príbuzných a priateľov, ktorí ostali v Bagdade. „Život je tu ťažký,“ hovorí. „Ľudia na mňa hocikedy zazerajú, lebo nenosím hidžáb [pokrývka hlavy pre moslimsk ženy]. V posledných rokoch sa nám aj vyhrážali. Nemyslím si však, že problémom sú ľudia. Skutočným problémom sú nábožensko-politické skupiny,“ konštatuje žena v rokoch.
Zdá sa, že dnešným problémom kresťanov v Bagdade nie je až tak hrozba terorizmu či násilia, ale nedostatok prijatia na miestnej úrovni a túžba po nádeji. Ak pápežove snahy o budovanie mostov medzi ním a moslimskými lídrami budú úspešné, ovocím, ktoré prinesú by mohla byť záchrana komunít, ktoré sa dnes boja o svoj zánik. Aby kresťania mali nádej ostať v Iraku, nadácia ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi vyhlásila štipendijný program pre vysokoškolákov na Katolíckej univerzite v Erbile. Dnes ich je tam len niečo vyše 100, pretože všetci utiekli. Cieľom je, aby do roku 2025 bolo na škole 1 000 študentov. Len s dobrým vzdelaním budú mať mladí šancu prežiť a zachovať tradíciu kresťanstva v Iraku.