Vatikán 8. marca (RV) Edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli, ktorý sprevádzal pápeža počas jeho troch intenzívnych dní v Iraku, zhrnul v nedeľu večer 7. marca pred odletom na spiatočnú cestu význam 33. apoštolskej cesty pápeža Frantšika v komentári, ktorý prinášame v plnom znení:
Rímsky biskup nemohol sklamať tieto svoje tak ťažko skúšané deti, a čelil každému riziku, aby tu mohol byť a uskutočniť najdôležitejšiu cestu svojho pontifikátu.
Andrea Tornielli
Ak mala návšteva chaldejského Uru symbolickú hodnotu pre celý Blízky východ a celý svet, dnešné etapy v Mosule a Karakoši v posledný kompletný deň tejto historickej cesty do Iraku, najdôležitejšej za tohto pontifikátu, majú hodnotu svedectva.
V najviac kresťanskej oblasti krajiny museli tisíce rodín opustiť svoje domovy a všetko čo mali, zoči-voči zúrivosti fanatizmu. Z veľkého chrámu Nepoškvrneného Počatia, ktorý uvítal pápeža Františka, si ISIS predtým urobil svoju výcvikovú základňu.
Napoly zničená socha sv. Jozefa tam privítala Petrovho nástupcu, prichádzajúceho upevniť vo viere tieto komunity, ale zároveň byť i sám upevnený ich svedectvom až po vyliatie krvi.
„Aj uprostred pustošenia terorizmu a vojny môžeme pohľadom viery uvidieť triumf života nad smrťou,“ povedal pápež František a povzbudil k „ozdravnej obnove nielen budov, ale ešte skôr vzťahov, ktoré zjednocujú komunity a rodiny, mladých a starých.“
Vojna, terorizmus a nenávisť zanechali hlboké rany v srdciach, nielen trosky, vyvrátené piliere a sochu Madony s odťatou hlavou.
Pápež pripomenul, že odpustenie „je nevyhnutné, aby sme zotrvali v láske, aby sme zostali kresťanmi“.
Toto objatie kresťanov, ktorí spolu s ostatnými spoluobčanmi trpeli prenasledovaním, spolu s tým oslavným objatím na štadióne v Erbile, meste, kam sa mnohí z nich uchýlili na úteku pred ISISom, sú pečaťou tej návštevy, od ktorej pápeža všetci odrádzali.
Ale biskup Rímskej cirkvi, zrodenej z krvi mučeníkov, nemohol sklamať tieto svoje deti. A podstúpil všetko riziko, aby im priniesol svoje pohladenie.