Bratislava 8. marca (TK KBS) Žena bola stvorená, aby bola nositeľkou života, a to je podľa Kataríny Marčákovej jej prioritná úloha. Ako povedala v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS, netreba ju však vnímať len v rozmere fyzického odovzdávania života, ale rovnako aj v iných oblastiach. „Ak žena objaví radosť v poslaní oživovať každý priestor, kde sa ocitne, môže byť veľkým požehnaním pre svoje okolie. Odovzdávanie života sa teda môže prejaviť cez kreativitu, pohostinnosť, no najmä citlivosť a vnímavosť na potreby či pocity iných,”“zdôraznila Katarína Marčáková, ktorá je manželkou gréckokatolíckeho kňaza a spolu sú členmi Spoločenstva Kňazských A LAických rodín (SKALA).
Často je podľa nej evanjelizácia prostredníctvom mužov v dnešnej dobe vnímaná ako prirodzenejšia a žiadanejšia. Upozorňuje, že žena je zvyčajne postavená do roly Marty. „Očakáva sa, že sa postará o priestor a pohostenie, aby sa aj ostatní cítili príjemne. Áno, je to čosi, čo žena v sebe akosi prirodzene cíti - potrebu vytvoriť prostredie prijatia či akéhosi domova, no ak sa na túto úlohu kladie priveľký dôraz, ľahko sa môže stať, že to "jedno potrebné" vo víre povinností potlačí. V takom prípade sa v nej nerozvinie srdce Márie, tej, ktorá pri Pánových nohách získala veľmi podstatný dar - oddanosť,“ uviedla s tým, že práve tá v rámci evanjelizácie dokáže pritiahnuť mnohých. „Oddaná láska voči Bohu, srdce ženy, ktoré načúva Božiemu hlasu a nechá sa viesť. Z tohto pramení mnoho silných svedectiev, keď práve oddanosť a zakorenenosť v Bohu previedla ženu cez každodenné, ale aj ťažké výzvy a stala sa požehnaním pre ľudí okolo seba,“ konštatovala Katarína Marčáková.
Ženy v Cirkvi podľa nej sprostredkúvajú ďalší rozmer Boha, pretože ako muž, tak aj žena bola stvorená na Boží obraz. „Skrze nehu, citlivosť a vnímavosť ženy môžu mnohí prijať uzdravenie z rán, ktoré si nesú z vlastných rodín. Viac ako akýkoľvek rozmer služby chcem zdôrazniť duchovné materstvo ženy. Nezáleží na tom, či sa žena stala matkou aj fyzicky, pretože tento rozmer sa neviaže na plodnosť. Náš svet je plný duchovných sirôt a myslím si, že viac, ako inokedy sa žena, ktorá sama zakúsila uzdravenie a lásku Boha, môže pre nich stať duchovnou mamou. Tou, ktorá bude zjavovať krásu, lásku, poskytne prijatie, bude sprievodkyňou na ceste za Ježišom a zdôrazní jedinečnosť a identitu, ktorú máme v Bohu - a ktorú nám diabol chce ukradnúť,“ povedala Katarína.
Okrem už spomínanej pomoci či sprevádzania sú ženy podľa Kataríny Marčákovej veľkým obohatením v službe modlitieb za uzdravenie. Vnášajú do tejto služby materinské teplo, pochopenie a prijatie, čo trpiaci človek nesmierne ocení. „Avšak aj akákoľvek služba modlitby nesie kňazov, deti aj celé rodiny, práve cez ženskú vernosť a vytrvalosť. Mnohé ženy sú aj výbornými učiteľkami, vnášajú doň praktický rozmer a citovosť. Snúbenci veľmi oceňujú aj ženský pohľad pri predmanželských náukách. A veľkým obohatením je samozrejme aj hudobná služba (spev, tanec, modlitba chvál) či akákoľvek služba, v ktorej vynikne ženská kreativita a krása, pretože tá má potenciál tiahnuť bližšie k Bohu a zjavovať Jeho krásu,“ povedala Katarína, podľa ktorej nemôžeme zabudnúť ani na oddanú službu chorým či závislým, v ktorej skrze lásku a starostlivosť žien trpiaci spoznáva Ježiša, ktorý prišiel slúžiť, nie sa dať obsluhovať.
Prirodzene žena žijúca v rehoľnom stave má podľa K. Marčákovej možnosť žiť intenzívnejšie život modlitby a obety, zatiaľ čo povinnosti manželky a matky sú v mnohom odlišné. Taktiež rovina života v spoločenstve, okruh ľudí, s ktorými sa stretávajú, sa líši. Každé z týchto povolaní je v niečom špecifické a rovnako potrebné. „Dôležité je, aby si bola žena vedomá tejto špecifickosti a nachádzala v nej radosť,“ upozornila.
Podľa nej sú muži, ktorí sa cítia skrze službu žien ohrození či spochybnení. „Mnohí sú usvedčení z vlastnej hrdosti ba až pýchy, keď sa žena dostane do vedúcej pozície alebo je povolaná do nejakej dôležitej služby. Preto je pre nich jednoduchšie vtesnať ju do roviny už nie ani služobníčky, ako skôr slúžky. Pán si vyberá rôzne nástroje a často skrze špecifické povolanie ženy obrusuje aj charakter muža. Rovnako ako sa to má diať aj obojstranne. Je veľkou milosťou a požehnaním, ak sa muž a žena dokážu dopĺňať, byť si vedomí silných stránok toho druhého a na nich stavať, nie súperiť. Taktiež vedieť aj o svojich slabostiach a aj v tom si byť oporou,“ zdôraznila.
Eva a jej pád v raji bol postavený na spochybnení dôvery voči Bohu. Túto pochybnosť si podľa Kataríny žena nesie ďalej. „Najväčším bojiskom je pre nás naša myseľ. Odhliadnuc od toho, aká oblasť v živote ženy je napádaná (vzťah s Bohom, jej hodnota, krása, povolanie či poslanie...), je veľkým darom, ak sa môže v tomto boji o niekoho oprieť. Prvý má a musí byť Boh. Ale ako ľudia potrebujeme aj ľudskú blízkosť a uistenie,“ povedala s tým, že keď žena prestane vnímať seba ako otrokyňu bez akejkoľvek hodnoty a je v tejto identite upevnená, túto dôstojnosť (darovanú Bohom), jej svet už neukradne. „Práve skrze túto stabilitu a radosť zo svojej identity sa žena môže rozvíjať a objavovať nielen vonkajšiu, ale aj vnútornú krásu. Keď prestane krásu používať ako zbraň a začnú sa v nej rozvíjať aj jej dary, schopnosti a talenty, môže mať radosť z poznania toho, kým je. A skrze toto uvedomenie si začína napĺňať plán, ktorý s ňou má Boh,“ dodala.