Bratislava 8. marca (TK KBS) Prostredníctvom žien, ich služby v rodinách a spoločenstvách je podľa Silvie Horváthovej možné odzrkadľovať znaky Božej prítomnosti, lásky, milosrdenstva, pokoja, vernosti. Ako povedala v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS, takéto svedectvo žien dokáže voviesť alebo pritiahnuť späť do Cirkvi ľudí hľadajúcich spásu a túžiacich po stretnutí s Bohom. „V prvom Petrovom liste v tretej kapitole, verš 1-2 sa píše o čistom živote v bázni, ktorý bez slova získava aj tých, čo neveria slovu. A to je vzácne pred Bohom - svedectvo života žien, ktoré sú tiché a pokojné v duchu, plné vnútorného života s Bohom,“ zdôraznila Silvia Horváthová, ktorá je manželkou gréckokatolíckeho kňaza a spolu sú členmi Spoločenstva Kňazských A LAických rodín (SKALA).
Poslanie ženy je podľa Silvie Horváthovej v každej dobe nemenné, treba ho len správne pochopiť a prijať. „Panna Mária - ako žena to presne pochopila. Ona je tou, ktorá prijala Slovo, ktoré sa v nej stalo Telom,“ povedala s tým, že ženy, majú nezastupiteľné miesto v Cirkvi predovšetkým svojím materinským postojom, sú nositeľkami Božieho života, verné a oddané. „Sú a bezpochyby majú byť matkami vteleného slova, „rodiť Boha“ v tomto svete neustále. V Písme Svätom, v Starom zákone je veľa príkladov žien, ktoré sa skrze prijaté Slovo stali nástrojom v Božích rukách: Debora, Ester, Judita, Sára ... Aj dejiny kresťanskej Cirkvi poukazujú na život mnohých žien: sv. Terézia Avilská, sv. Terézia z Lisieux, alebo sv. Brigita Švédska. A našla by som mnoho žien vo svojom okolí aj teraz, ktoré pochopili Boží plán s nimi a neboja sa kráčať po tejto ceste,“ zdôraznila Silvia Horváthová. Podľa nej sú to ženy, ktoré vedia prechádzať problémami a prijímať aj utrpenie. Zároveň upozornila, že žena mení utrpenie na požehnanie, ak ho prijíma dobrovoľne, z lásky k Bohu. „Má vo svojich rukách obrovský dar a tým je ona sama,“ povedala.
K budovaniu dôstojnosti ženy v spoločnosti podľa Silvie Horváthovej najvplyvnejším spôsobom prispieva kresťanstvo. Pomáha totiž žene vnímať samú seba ako osobu stvorenú na Boží obraz, ako Božiu dcéru. Napomáha jej tiež v pochopení seba samej a v nájdení svojej osobitosti, svojich talentov. „Ženský talent sa naplno prejavuje v službe, aj Mária sa nebála nazvať služobnicou Pána. Je to priestor, kde sa naplno môže prejaviť ženská citlivosť, súcit, neha, pohľad srdcom, prijatie, trpezlivosť, obetavosť…,“ dodala.