Pápež slávil liturgiu sv. Tomáša s chaldejskou komunitou v Bagdade

TK KBS, RV, jb; rp | 07. 03. 2021 18:28



Irak 7. marca (RV) Vyvrcholením druhého dňa apoštolskej cesty Svätého Otca v Iraku bolo slávenie liturgie v katedrále Chaldejskej katolíckej cirkvi v Bagdade, zasvätenej sv. Jozefovi. Pápež vôbec po prvý raz slávil omšovú liturgiu sv. Tomáša vo východosýrskom chaldejskom obrade.



Pri oltári spolu s pápežom celebroval patriarcha Babylónie kardinál Louis Raphael Sako, ktorý je hlavou tejto východnej katolíckej cirkvi. Moderný chrám, posvätený v roku 1956, sa ozýval chaldejskými zborovými spevmi, za prítomnosti do dvesto veriacich s rúškami na tvárach vzhľadom na opatrenia proti šíreniu vírusu. Popri účasti viacerých cirkevných hodnostárov a členov pápežského sprievodu bola osobitne významnou prítomnosť irackého prezidenta a predsedu vlády.



V biblických čítaniach zazneli Ježišove blahoslavenstvá z Matúšovho evanjelia, Hymnus na lásku od sv. Pavla z Prvého listu Korinťanom a úryvok z Knihy Múdrosti.  Svätý Otec v homílii poukázal na jadro kresťanstva: nie majetkom a mocou, ale milosrdenstvom a láskou je človek veľký v Božích očiach: 



„Blahoslavení - pre svet - sú bohatí, mocní, slávni! Niečo znamená ten, kto má, kto niečo zmôže, kto zaváži! Pre Boha nie: nie je väčší ten, kto má, ale ten, kto je chudobný v duchu; nie ten, kto môže všetko voči druhým, ale ten, kto je tichý voči všetkým; nie ten, kto je oslavovaný davmi, ale ten, kto je milosrdný voči bratovi.“



Svet sa premieňa k lepšiemu nie silou, ale svedectvom každodenného života, pripomenul pápež:



Svedectvo je cesta pre vtelenie Ježišovej múdrosti. Takto sa mení svet: nie mocou a nie silou, ale blahoslavenstvami.“



Trpezlivosť je prvá vlastnosť lásky v slávnom hymne sv. Pavla. Práve veľkodušná trpezlivosť 



kresťana je prejavom „víťaznej múdrosti kríža“, vysvetlil Svätý Otec:



„Kto miluje, neuzatvorí sa do seba, keď veci nejdú dobre, ale odpovedá na zlo dobrom, pamätajúc na víťaznú múdrosť kríža. Takto to robí Boží svedok: nie je pasívny, fatalistický, nežije v područí okolností, pudu, okamihu, ale je vždy plný nádeje, pretože je založený na láske, ktorá «všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží»“.



„Čo nám svet berie, nie je ničím v porovnaní s nežnou a trpezlivou láskou, s ktorou Pán napĺňa svoje prísľuby,” pokračoval pápež. Pripomenul, že Božie prísľuby spojené s blahoslavenstvami sa uskutočňujú práve „prostredníctvom našich slabostí“, skrze ktoré „Boh chce uskutočňovať znamenia“.



V závere homílie Svätý Otec všetkých trpiacich povzbudil ako priamych adresátov Ježišových blahoslavenstiev:



„Pán ti sľubuje, že tvoje meno je zapísané v jeho srdci, v nebesiach! A ja mu dnes ďakujem s vami a za vás, pretože tu, kde pradávno prišla na svet múdrosť, v týchto časoch povstali mnohí svedkovia, často prehliadaní správami, ale vzácni v Božích očiach; svedkovia, ktorí žijúc blahoslavenstvá, pomáhajú Bohu uskutočňovať jeho prísľuby pokoja.“



V rámci liturgie slávenej po chaldejsky, arabsky a taliansky zazneli v spoločných modlitbách aj prosby v novoaramejskom dialekte sourath, v kurdskom, turkménskom a anglickom jazyku.



Duchovný a zároveň historický význam pápežovej návštevy Iraku a jeho stretnutia s Chaldejskou katolíckou cirkvou vyjadril v záverečnom príhovore chaldejský patriarcha kardinál Louis Raphael Sako. Svätému Otcovi poďakoval vrúcnymi slovami a zdôraznil aj dosah jeho návštevy pre budúcnosť miestnych kresťanov: 



„Pre nás, kresťanov, je táto návšteva príležitosťou konať púť k našim prvým koreňom, obrátiť sa, a udržiavať našu irackú a kresťanskú identitu. Je to čas odhodlanosti a vernosti v stopách Abraháma, nášho otca, s jeho láskou, s jeho vierou, s jeho trpezlivosťou, a v 



stopách svätého Tomáša, apoštola našej krajiny, s jeho padnutím na zem a vrúcnosťou: „Môj Pán a môj Boh!“ (Jn 20,28).“



„Naša prítomnosť ako kresťanov v Iraku a na Východe, nie je náhodou, ani emigráciou, ale je podľa Božieho plánu. Máme povolanie a misiu, ktorej sa nesmieme vzdať, aj napriek ťažkostiam.



Ako pastieri musíme chápať nové skutočnosti a múdro reorganizovať veci, aby sme kresťanský život prispôsobili potrebám súčasnosti, v ktorej žijeme, prislúchajúc k našej východnej autenticite, a čerpajúc z prameňa, a nie z potôčikov, na základe inštrukcie „Pastoračná konverzia farského spoločenstva“, v ktorom sa hovorí, že evanjelizácia je kritériom, ktoré nás musí viesť a pohýňať.



S Vami sa modlíme na tejto svätej omši, aby sa uskutočnili všetky tieto úmysly.“



Patriarcha poďakoval všetkým, ktorí prispeli k príprave návštevy pápeža. Vyzdvihol aj prítomnosť prezidenta republiky a predsedu vlády:„Ich prítomnosť medzi nami je znakom solidarity a starostlivosti - na zabezpečenie jednoty našej krajiny, jej dedičstva a jej civilizácie. Ďakujem.“



 




[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024