Irak 6. marca (RV) „Z tohto pramenného miesta viery, zo zeme nášho otca Abraháma potvrdzujeme, že Boh je milosrdný a že tou najrúhavejšou urážkou je znesvätiť jeho meno nenávidiac brata. Nevraživosť, extrémizmus a násilie sa nerodia z náboženského ducha: sú zradou voči náboženstvu.“ To sú slová z pápežovho príhovoru na medzináboženskom stretnutí v Ure v sobotu 6. marca, kde zaznela aj spoločná „Modlitba Abrahámových synov.
Jedným z hlavných momentov apoštolskej cesty pápeža Františka v Iraku bolo nepochybne medzináboženské stretnutie v starobylom Ure, odkazujúcom na patriarchu Abraháma, povolaného Bohom vydať sa na cestu do zasľúbenej zeme. Svätý Otec sa tu stretol s predstaviteľmi moslimov i náboženských menšín prítomných v Iraku, predniesol príhovor a v duchu ľudského bratstva spoločne k Bohu pozdvihli „Modlitbu Abrahámových synov“.
Chaldejský Ur, ležiaci 24 km od mesta Nassiriya, bol hlavným mestom Sumerskej ríše vládnucej v treťom tisícročí pred Kristom v Mezopotámii, kolíske ľudstva. Staré je však zhruba 6 tisíc rokov - jeho základy pochádzajú až zo štvrtého tisícročia pred Kristom. Dodnes sa tu zachoval zikkurat – štvorcová stupňovitá chrámová stavba pyramídového charakteru, (z tretieho tisícročia pred Kristom).
Medzi vykopávkami, ktoré sú dnes viditeľné v lokalite Tell-al-Muquayyat vďaka práci britských a amerických archeológov z 20. rokov minulého storočia, je aj „dom“ praotca Abraháma. Podľa tradície práve na Urskej pláni prehovoril k nemu Boh po prvý krát a povolal ho putovať do Kanaánskej zeme. Ide teda o silne symbolické miesto pre všetky tri veľké monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam.
Dejiskom historického medzináboženského stretnutia bolo prašné púštne priestranstvo bez stopy zelene neďaleko impozantných starobylých stavieb a vykopávok. V priestore pokrytom červenými kobercami, na jednoduchom pódiu s bielym závesom v pozadí spolu so Svätým Otcom sedeli predstavitelia moslimských šítov i sunnitov i viacerých náboženských menšín, ako sú kresťania, jazídi, mandejci (sabejci) a iní.
Pripomeňme, že po veľkom exode v dôsledku konfliktov a prenasledovania tvoria kresťania momentálne približne 1,5%. Moslimovia predstavujú viac než 98% (z toho približne 50% sú šíti a 40% sunniti). Rôznorodosť existuje aj medzi kresťanmi: okrem najpočetnejšej Chaldejskej katolíckej cirkvi, je tu aj Sýrsko-katolícka cirkev, Sýrsko-pravoslávna cirkev, Asýrska cirkev i Arménska cirkev. Asýrsko-chaldejskí obyvatelia Iraku dodnes hovoria Ježišovou rodnou rečou – aramejčinou.
Program medzináboženského stretnutia sa začal čítaním z knihy Genezis o povolaní Abraháma, ktoré spevom predniesol kňaz v arabčine. Nasledoval spievaný prednes z Koránu taktiež o požehnaní Abraháma a jeho synoch Izákovi a Izmaelovi.
Náboženskí predstavitelia si spolu so Svätým Otcom vypočuli aj tri svedectvá miestnych ľudí. Mladí spolužiaci Dawood a Hasan - kresťan a moslim - hovorili o svojom priateľstve, ktorému nijak neprekáža rozdielnosť náboženstva, i o vzájomnej spolupráci, aby si zarobili na štúdium.
Príslušníčka sabejcov (mandejcov) pani Rafah hovorila o probléme vysťahovalectva i o vzájomnej pomoci medzi moslimami, kresťanmi či mandejcami. S rozhodnosťou skonštatovala, že aj napriek problémom nemieni opustiť svoju vlasť a dodala: „Ako Iračania ... máme spoločné dejiny, spoločne prežívame medzi ruinami vojen na tej istej pôde. Naša krv je premiešaná... Nespravodlivosť zasiahla všetkých Iračanov, bola preliata nevinná krv všetkých Iračanov.“. „Vy Svätý Otec, Vy teraz zasievate semiačka lásky a radosti. Blahoslavení sú tí, čo šíria pokoj. Navždy Vám budeme vďační!“
Univerzitný profesor Ali Thajeel hlásiaci sa k šítom hovoril o 15-ročnej spolupráci s Katolíckou cirkvou i inými kresťanmi pri opätovnom rozbiehaní náboženských pútí do archeologického parku mesta Ur.
Príhovor pápeža: Hľadieť na nebo a kráčať po zemi
Príhovor Svätého Otca sa niesol v duchu ľudského bratstva. Odmietol akýkoľvek extrémizmus a nevraživosť v mene Boha:
„Kto nasleduje Božie cesty, nemôže byť proti niekomu, ale je za všetkých. Nemôže si ospravedlňovať žiadnu formu vnucovania, utláčania a zneužívania, nemôže mať postoj agresivity.“
„V dnešnom svete, ktorý častokrát zabúda na Najvyššieho alebo mu dáva zdeformovaný obraz, sú veriaci povolaní dosvedčovať jeho dobro, ukazovať jeho otcovstvo prostredníctvom ich bratstva.“
„Z tohto pramenného miesta viery, zo zeme nášho otca Abraháma potvrdzujeme, že Boh je milosrdný a že tou
najrúhavejšou urážkou je znesvätiť jeho meno nenávidiac brata. Nevraživosť, extrémizmus a násilie sa nerodia z náboženského ducha: sú zradou voči náboženstvu. A my veriaci nemôžeme mlčať, keď terorizmus zneužíva náboženstvo. Ba je na nás, aby sme s jasnosťou rozptýlili nedorozumenia. Nedovoľme, aby bolo svetlo neba zakryté oblakmi nenávisti!“
Svätý Otec zdôraznil aj nevyhnutnosť rešpektovať slobodu náboženstva:
„Modlíme sa, aby bola všade rešpektovaná a uznaná sloboda svedomia a náboženská sloboda: sú to základné práva, pretože robia človeka slobodným kontemplovať nebo, pre ktoré bol stvorený.“
Pápež spomenul aj problém pandémie a potrebu spolupráce:
„Fráza "zachráň sa, kto môžeš" sa rýchlo zmení na "všetci proti všetkým", a to bude horšie, než samotná pandémia. V búrkach, ktorými prechádzame, nás nezachráni izolovanie sa, nezachráni nás rýchle posilnenie výzbroje a vyvýšenie múrov, ktoré nás dokonca budú ešte viac dištancovať a hnevať. Nezachráni nás modloslužba peniazom, ktorá uzatvára do seba samých a vyvoláva priepasti nerovností, do ktorých sa ľudstvo prepadáva. Nezachráni nás konzumizmus, ktorý znecitlivuje myseľ a ochromuje srdce.
Na margo mieru Svätý Otec povedal:
„Nebude mier bez delenia sa a pohostinnosti, bez spravodlivosti, ktorá zaistí rovnosť a podporu pre všetkých, počnúc od tých najslabších. Nebude mier bez národov, ktoré podajú ruku iným národom. Nebude mier pokým ostatní budú ´oni´ a nie ´my´. Nebude mier pokiaľ spojenectvá budú namierené proti niekomu, pretože spojenectvá proti iným rozmnožujú iba rozdiely. Mier nežiada víťazov, ani porazených, ale bratov a sestry, ktorí napriek nedorozumeniam a zraneniam z minulosti kráčajú od konfliktu k jednote. Poprosme o to v modlitbe pre celý Blízky východ, myslím najmä na neďalekú, trýznenú Sýriu.“
Pápež pripomenul aj zodpovednosť za mier veriacich každého náboženstva:
„Je na nás, ľudstve dneška, a predovšetkým na nás, veriacich každého náboženstva, aby sme prevrátili nástroje nenávisti na nástroje pokoja. Je na nás naliehať dôrazne na zodpovedných za národy, aby rastúce rozširovanie zbraní ustúpilo distribúcii jedla pre všetkých. Je na nás, aby sme umlčali vzájomné obviňovania a dali hlas kriku utláčaných a vyradených na planéte: príliš mnohí sú bez chleba, liekov, vzdelania, práv a dôstojnosti!
Je na nás, aby sme zdôraznili pochybné manévre, ktoré sa točia okolo peňazí, a aby sme dôrazne žiadali, aby peniaze neskončili vždy a jedine na živenie neviazaného blahobytu niekoľkých. Je na nás, aby sme chránili spoločný domov pred našimi dravými zámermi.
Je na nás, aby sme svetu pripomenuli, že ľudský život je hodnotný tým, čím je, a nie tým, čo má, a že životy nenarodených, starých ľudí, migrantov, mužov a žien každej farby a národnosti sú vždy posvätné a zarátavajú sa ako všetci! Je na nás, aby sme mali odvahu pozdvihnúť oči a hľadieť na hviezdy, tie hviezdy, ktoré videl náš otec Abrahám, hviezdy prísľubu.“
Svätý Otec hovoril aj o potrebe vychovávať mladých k bratstvu ako „najúčinnejšiu vakcínu pre pokojný zajtrajšok“. Na záver dodal:
„My, bratia a sestry rôznych náboženstiev, sme sa ocitli tu, doma a odtiaľto sa spolu chceme angažovať, aby sa uskutočnil Boží sen: aby sa ľudská rodina stala pohostinnou a ústretovou voči všetkým svojim deťom; aby pri pohľade na to isté nebo kráčala v pokoji po tej istej zemi.“
Pápežova "Modlitba Abrahámovych synov"
V závere stretnutia všetci prítomní povstali k Modlitbe Abrahámových synov, ktorú v mene všetkých v arabčine predniesol kňaz. Prinášame jej plné znenie:
Všemohúci Bože, Stvoriteľ náš, čo miluješ ľudskú rodinu a všetko, čo tvoje ruky vykonali - nás Abrahámových synov a dcéry,
patriacich k židovstvu, ku kresťanstvu a k islamu, spoločne s ďalšími veriacimi a všetkými ľuďmi dobrej vôle, ďakujeme ti za to, že si nám daroval za spoločného otca vo viere Abraháma, význačného syna tejto ušľachtilej a drahej zeme.
Ďakujeme ti za jeho príklad ako muža viery, ktorý ťa poslúchal až do krajnosti, zanechávajúc svoju rodinu, svoj kmeň a svoju vlasť, aby šiel smerom k zemi, ktorú nepoznal.
Ďakujeme ti aj za príklad odvahy, nezdolnej pružnosti a sily ducha, veľkodušnosti a pohostinnosti, ktorý nám daroval náš otec vo viere.
Ďakujeme ti osobitne za jeho hrdinskú vieru, ktorú preukázal ochotou obetovať svojho syna, aby poslúchol tvoj príkaz. Vieme, že to bola veľmi ťažká skúška, z ktorej však vyšiel ako víťaz, pretože sa bez výhrad zveril tebe, ktorý si milosrdný a vždy otváraš nové možnosti pre nový začiatok.
Ďakujeme ti, pretože žehnajúc nášho otca Abraháma, urobil si ho požehnaním pre všetky národy.
Prosíme ťa, Boh nášho otca Abraháma a Bože náš, aby si nám dal pevnú vieru, činnú v dobrom, vieru, ktorá by otvorila naše srdcia tebe i všetkým našim bratom a sestrám; i nepotlačiteľnú nádej, schopnú všímať si všade vernosť tvojich prísľubov.
Urob každého z nás svedkom tvojej láskyplnej starostlivosti o všetkých, osobitne o utečencov a vysídlencov, vdovy a siroty, chudobných a chorých.
Otvor naše srdcia vzájomnému odpusteniu a urob nás nástrojmi zmierenia, budovateľmi spravodlivejšej a bratskejšej spoločnosti.
Prijmi do tvojho príbytku pokoja a svetla všetkých zosnulých, osobitne obete násilia a vojen.
Pomôž občianskym autoritám hľadať a nájsť unesené osoby a chrániť osobitným spôsobom ženy a deti.
Pomôž nám starať sa o planétu, náš spoločný dom, ktorý si, v tvojej dobrote a veľkodušnosti, dal nám všetkým.
Podopri naše ruky pri rekonštrukcii tejto krajiny a daruj nám silu potrebnú na pomáhanie tým, čo museli zanechať svoje domy a svoju pôdu, aby sa vrátili, v bezpečí a s dôstojnosťou, a aby začali nový život, v pokoji a blahu. Amen.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Fotogaléria
