Vatikán 4. marca (RV) Po prvý raz v histórii navštívi pápež Irak. „Svätý Otec chce vyslať posolstvo smerujúce k budúcnosti“, hovorí o zámere apoštolskej cesty pre vatikánske médiá kardinál Pietro Parolin.
Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin, ktorý osobne navštívil Irak v decembri 2018, bude sprevádzať pápeža Františka pri jeho ceste v dňoch 5. – 8. marca 2021. Prinášame celý text jeho rozhovoru s Massimilianom Menichettim, vedúcim redaktorom Vatikánskeho rozhlasu.
Kard. Parolin: Pápež obnovuje svoje apoštolské púte po tomto dosť dlhom období ich pozastavenia vynúteného zdravotnou krízou Covidu-19. Obnovuje ich upriamením pozornosti na krajinu mimoriadne trpiacu, krajinu, ktorá na svojom tele nesie zranenia vojny, terorizmu, násilia a konfliktov. Pápež chce teda Iraku venovať osobitnú pozornosť, osobitnú blízkosť. Cestá má ako svoj cieľ a zmysel práve to, aby preukázala blízkosť pápeža Iraku a Iračanom; a vyslala dôležité posolstvo: že je treba spolupracovať, zomknúť sa na obnovu krajiny, na uzdravenie všetkých týchto rán a začať novú etapu.
M. Menichetti: Pred tromi rokmi pri návšteve Iraku ste povedali: „Kresťania a moslimovia sú povolaní prinášať svetlo do temnôt strachu a nezmyslu.“ Aký význam majú tieto slová na prahu pápežovej cesty?
Kard. Parolin: Verím, že tieto slová si uchovávajú celú svoju aktuálnosť.
Pamätám si, že som ich vyslovil v kontexte, ktorý bol aj radostný, pretože bola vianočná noc, v chaldejskej katedrále v Bagdade, plnej ľudí, pri plnom speve a svetle, napriek pochmúrnej atmosfére, ktorá sa pociťovala vonku. Verím, že si uchovávajú svoju aktuálnosť. Predovšetkým sú v súlade s tým, čo je mottom apoštolskej cesty Svätého Otca: „Vy všetci ste bratia“. Teraz sa toto bratstvo rodí zo skutočnosti, že sme deťmi toho istého otca. Je tu odkaz i na Abraháma, ktorý mal práve v Iraku svojich predkov. Odtiaľ vzišlo jeho dobrodružstvo po povolaní Pánom: je to Abrahám, na ktorého sa odvolávajú ako kresťania, tak moslimovia. A musí sa ďalej pretaviť do spoločnej angažovanosti. Práve kvôli tomu som povedal, že sú povolaní byť spoločne svetlom v tmách a rozohnať temnoty, toľké temnoty, ktoré tam boli vtedy pred dvoma rokmi, a ktoré, aj keď tu už bolo úsilie prekonať ich, z veľkej časti ešte zostávajú.
M. Menichetti: Bude to štvordňová veľmi inenzívna návšteva. Pápež objíme miestnu Cirkev a zúčastní sa na medzináboženskom stretnutí práve v Ure, Abrahámovom meste, navštívi miesta prenasledovania, mučeníctva, a tiež obnovy. Čo je stredom tejto apoštolskej cesty?
Kard. Parolin: Jej centrum spočíva práve v skutočnosti, že pápež chce vyslať posolstvo smerujúce k budúcnosti: toto je ten stred. Jestvujú situácie a subjekty, ktoré prežívajú isté utrpenie, obzvlášť tam, kde bolo prenasledovanie, mučeníctvo. Samotná Cirkev prežíva situáciu ťažkostí, medzináboženský dialóg je potrebuje rozvinúť. Ťažkosti sa však dajú prekonať, ak je dobrá vôľa a úsilie zo strany všetkých zomknúť sa a spolupracovať na obnove. Verím, že tým ústredným posolstvom bude toto: nenechajme sa zablokovať všetkým tým, čo sa stalo, akokoľvek negatívne to mohlo byť – a bolo to veľmi negatívne –, ale hľaďme vpred s nádejou a odvahou, aby sme obnovili túto realitu Iraku.
M. Menichetti: Aký je význam stretnutia s veľkým ajatolláhom Al-Sistanim? Ďalší pilier pre most bratstva?
Kard. Parolin: Áno, verím, že určite áno, tiež majúc na pamäti,
že Al-Sistani je jednou z najsymbolickejších a najvýznamnejších osobností šítskeho sveta; a s uvedomením si, že Al-Sistani sa vždy vyslovoval v prospech pokojného spolužitia v Iraku hovoriac, že všetky etnické skupiny, a náboženské skupiny, sú súčasťou krajiny. Toto je veľmi dôležité, pretože to ide práve v zmysle a smerovaní budovania tohto bratstva medzi kresťanmi a moslimami, ktoré by malo krajinu charakterizovať. Takže je to naozaj dôležitý moment a verím, že to bude jeden z istotne najvýznamnejších momentov návštevy pápeža v Iraku.
M. Menichetti: V týchto posledných rokoch sa z dôvodu násilia viac ako milión kresťanov vysťahovalo z Iraku. Prináša cesta pápeža aj nádej na zmenu v tomto zmysle?
Kard. Parolin: Istotne cirkev – kresťania, katolíci – v Iraku, očakávajú pápeža s veľkou túžbou. A istotne potrebujú byť povzbudení v prežívaní svojho kresťanského povolania v tejto tak ťažkej realite, akú predstavuje Irak, povedal by som, že je to kvázi špeciálne povolanie v rámci kresťanského povolania, ktoré majú kresťania Blízkeho východu, aby ho žili v ich reálnej situácii, v ich prostredí, v ich krajinách. A tak istotne pápež povzbudí túto Cirkev, aby bola odvážna, schopná svedčiť, a tiež ich vyzve, aby zotrvali práve tam na svojom mieste, aby vydávali svedectvo svojou prítomnosťou. Už sme povedali mnohokrát, že bez kresťanov by Blízky východ už nebol tým, čím je.
M. Menichetti: Iracká vláda privítala túto cestu ako „posolstvo pokoja“. Ako sa buduje stabilita, dialóg, spolužitie po toľkých rokoch ničenia a násilia?
Kard. Parolin: Toto je jedna veľká výzva, na ktorú sa prirodzene vláda,
a celá spoločnosť, pokúša dať odpoveď. Vráťme sa k tomu, čo sme hovorili, čiže smerom k jednote. Je potrebné sa zomknúť a spolupracovať. Aby sme sa spojili pre spoluprácu, na budovanie tejto jednoty, je istotne potrebné odpustenie a zmierenie. Je treba prekonať minulosť, hľadieť vpred v tomto novom a pozitívnom zmysle. A súčasne s tým sú tu aj opatrenia, ktoré treba prijať, napríklad proti sektárskemu skupinkovaniu, ktoré žiaľ ešte stále charakterizuje široké oblasti spoločnosti, proti korupcii, nerovnostiaam a diskrimináciám, aby mohol mať každý svoje miesto a každý sa cítil občanom krajiny s tými istými právami, tými istými povinnosťami, a tou istou angažovanosťou a zodpovednosťou prispievať k jej budovaniu. Zdá sa mi, že toto by mali by hlavné cesty ako sa pokúsiť znovu vybudovať krajinu.
M. Menichetti: Eminencia, čo by ste zaželali tejto apoštolskej ceste?
Kard. Parolin: Mojím prianím je, aby naozaj tento moment, táto prítomnosť Svätého Otca, tak očakávaná, tak dlho túžená a želaná, mohla pre iracký ľud znamenať moment znovuzrodenia, materiálneho i duchovného znovuzrodenia pre iracký národ, aby to mohlo mať aj odozvu v celom regióne, ktorý potrebujú dobré príklady. A aby sa to udialo v znamení bratstva: „Vy všetci ste bratia“, to je motto, s ktorým sa táto cesta pápeža uskutočňuje.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)