- - - - -
Dostávame do výhľadu ešte štyridsať dní zákazu vychádzania, čo znamená aj nemožnosť priamej účasti na bohoslužbách v chrámoch a tým aj stratu osobného stretania sa s Kristom v spoločenstve Cirkvi a vo sviatostiach.
Čo robiť v tejto situácii?
Môžeme tento stav tŕpne prijať, „nahrádzať“ účasť na svätej omši pozeraním či počúvaním prenosov, osobnou modlitbou. Iste, je to veľká pomoc k tomu, aby sme zostali v kontakte s dianím v Cirkvi, aby sme počúvali Božie slovo a jeho vysvetľovanie, ale pravdou je to, čo zdôraznil pápež František vo svojej nedávnej katechéze: „Kresťanstvo bez liturgie, odvážil by som sa povedať, je azda nejakým kresťanstvom bez Krista. Bez Krista v úplnosti. Ba i v obrade úplne skromnom, ako ho niektorí kresťania slávili a slávia vo väzeniach alebo v skrytosti domu počas prenasledovaní, sa Kristus reálne sprítomňuje a darúva svojim veriacim... Svätá omša nemôže byť len „počúvaná“, a výraz „idem si vypočuť omšu“ je nesprávny.“ (katechéza pri generálnej audiencii 3. II. 2021) Pre kresťana je podstatne dôležité osobné stretanie s Kristom. Ako ho však dosiahnuť v situácii, keď sa nemôžeme zhromaždiť na svätej omši v kostole a keď kňaz spravidla nemôže prísť medzi nás, aby s nami slávil Eucharistiu?
Ježiš Kristus nás ubezpečuje, že je medzi svojimi veriacimi, „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20).
Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii o liturgii napísal: „Nech sa podporuje posvätné slávenie Božieho slova na vigílie väčších sviatkov, v niektorých všedných dňoch Adventného a Pôstneho obdobia, ako aj v nedele a vo sviatky, najmä tam, kde niet kňaza“ (SSC 35/4).
Ten istý Koncil hovorí: „Veľmi sa odporúčajú pobožnosti kresťanského ľudu...Osobitnej úcte sa tešia aj pobožnosti partikulárnych cirkví (čiže diecéz), ktoré sa slávia z nariadenia biskupov...Tieto pobožnosti treba s ohľadom na liturgické obdobia usporiadať tak, aby boli v súlade s posvätnou liturgiou, aby sa od nej istým spôsobom odvodzovali ak nej privádzali ľud“ (SSC, 13).
Z uvedeného vychádza návrh na slávenie liturgie Slova v rodinách a v iných prostrediach, kde sa nachádzajú veriaci ľudia z nejakých dôvodov spolu.
Ako príklad na povzbudenie by som uviedol skúsenosť o ktorej mi pred 25 rokmi na Ukrajine, v obci Dolhé, kde žije aj slovenská menšina, rozprával jeden z tamojších Slovákov, starý pán Slivka: Po druhej svetovej vojne im komunisti zastrelili kňaza a odvtedy tam nemali svätú omšu počas celého trvania Sovietskeho zväzu. Tento veriaci muž sa však, napriek rizikám, staral o spoločenstvo veriacich. Krstil deti, pochovával mŕtvych a hlavne, každú nedeľu zhromažďoval veriacich do dreveného kostolíka, viedol spevy a modlitby, čítalo sa Sväté písmo – a ľudia si zachovali vieru. Po návrate náboženskej slobody si postavili nový kostol a pokračovali v plnom kresťanskom živote. Udržali ich vo viere pravidelné stretnutia s Kristom v podobe nedeľnej bohoslužby slova...
Navrhujem preto všetkým, ktorí to chcú prijať, aby sa vo vhodnom čase, najmä v nedeľu, ale ak je to možné aspoň raz aj v týždni, spolu stretli, položili na stôl horiacu sviecu ako symbol Krista – Svetla sveta a kríž ako znak Kristovej zachraňujúcej lásky a Sväté písmo ako zdroj Božieho slova. Po chvíli ticha, v ktorom sa sústredíme na prežívanie Pánovej prítomnosti medzi nami, niekto z prítomných – otec, matka alebo iný sa prežehná.
Ako podklad pre bohoslužbu slova môžeme použiť text z Katolíckych novín „Deň Pána“, ktorý je ako príloha v každých Katolíckych novinách (môžete ho nájsť aj na internetovej stránke našej katedrály: www. katedrála.fara.sk), alebo si môžete nájsť texty pre bohoslužbu slova na aplikácii „Missa“.
Po prežehnaní prečítame úvodný spev, necháme chvíľu ticha na spytovanie svedomia a spolu prednesieme vyznanie hriechov („Vyznávam všemohúcemu Bohu i vám, bratia a sestry, že som veľa zhrešil, myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého. Moja vina, moja vina, moja preveľká vina. Preto prosím blahoslavenú Máriu vždy Pannu, všetkých anjelov a svätých i vás, bratia a sestry, modlite sa za mňa k Pánu Bohu nášmu.“)
Ten, kto vedie bohoslužbu prednesie modlitbu dňa.
Po nej si prítomní sadnú a podľa vopred dohodnutého poriadku prečítajú z príslušných predlôh prvé čítanie, žalm, druhé čítanie, alelujový verš a evanjelium.
Následne niekto z prítomných prečíta pokojným tempom úvahu z prílohy „Deň Pána“.
Odporúča sa zostať asi 10 minút v tichom uvažovaní a modlitbe.
Potom sa z predlohy prednesú modlitby veriacich, ku ktorým môžeme pripojiť aj prosby za naše aktuálne a osobné záležitosti.
Ten, kto vedie bohoslužbu, pozve prítomných k modlitbe Otče náš:
A teraz sa modlime ako nás naučil náš Pán Ježiš Kristus: „Otče náš, ktorý si na nebesiach...“
Po tejto modlitbe sa všetci prežehnajú za sprievodu slov:
„Nech nás žehná Pán, nech nás chráni od zlého a nech nás privedie do večného života. Amen.
Ak sa bohoslužba slova končí pred obedom alebo večer, môžeme pridať spoločnú modlitbu „Anjel Pána...“, v inom čase „Zdravas´, Mária“, prípadne aj mariánsku či inú vhodnú pieseň.
Pozdravuje Vás a pamätá na Vás v modlitbe
František Rábek, biskup-ordinár OS a OZ SR
-
Zdroj: Ordinariát OS a OZ SR