Pápež udeľoval popolec v Bazilike sv. Petra: „Kam ma vedie môj navigátor?“

TK KBS, RV, jb; rp | 17. 02. 2021 17:24



Vatikán 17. februára (RV) „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom!“ Túto výzvu proroka Joela adresoval pápež František všetkým veriacim ako motto pri vstupe do Pôstneho obdobia. Omšu Popolcovej stredy s kajúcim obradom sprevádzaným slovami „Prach si a na prach sa obrátiš“ slávil pápež na rozdiel od iných rokov v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne.

V okolnostiach pandémie urobil Svätý Otec výnimku oproti predchádzajúcim rokom, keď v štáciovej procesii prichádzal sláviť vstup do Veľkého pôstu do Baziliky sv. Sabíny na rímskom Aventíne. Výnimkou bolo tento rok aj to, že slávenie Popolcovej stredy sa konalo v dopoludňajších hodinách.

Pri svätej omši o 9:30 pri Oltári katedry v zadnej lodi vatikánskej baziliky, za účasti stovky veriacich a speváckeho zboru, pápež František koncelebroval s troma desiatkami kardinálov. Bol medzi nimi aj 96-ročný slovenský kardinál Jozef Tomko. Kajúci znak popola prijal pápež na temeno hlavy od kardinála Angela Comastriho, ktorý je duchovným správcom Chrámu sv. Petra, s titulom arcikňaza baziliky.

„Pôstne obdobie je cestou návratu k Bohu. Koľko krát, zaneprázdnení či ľahostajní, sme mu povedali: «Pane, prídem k tebe potom, počkaj... Dnes nemôžem, ale zajtra sa začnem modliť a robiť niečo pre iných»... Bratia sestry, je čas vrátiť sa k Bohu.“ Túto výzvu z úvodu svojej homílie Svätý Otec rozvinul do otázky na spytovanie svedomia:

„Pôstne obdobie nie je zbieraním drobných sebazaprení. Je rozpoznávaním toho, kam je zamerané naše srdce. Toto je centrom Pôstu: Kam je zamerané moje srdce? Skúsme si položiť otázku: kam ma vedie navigátor môjho života, k Bohu, alebo k môjmu egu?“

Pápež ďalej predstavil pôst ako cestu exodu, vyjdenia z otroctva k slobode. Je to čas na návrat k Otcovi vo sviatosti zmierenia, čas návratu k Ježišovi ako lekárovi, ktorý nás uzdravuje z „malomocenstva“, ale aj čas návratu k Duchu Svätému.

„Popol na hlave nám pripomína, že sme prach a na prach sa obrátime. Ale do tohto nášho prachu Boh vdýchol svojho Ducha života. Teda nemôžeme žiť nasledujúc prach, kráčajúc za vecami, ktoré dnes sú tu a zajtra pominú. Vráťme sa k Duchu, Darcovi života, vráťme sa k Ohňu, ktorý dáva povstať nášmu popolu, k tomu Ohňu, ktorý nás učí milovať.“

Oltár v zadnej lodi baziliky sa nazýva „Oltárom katedry“. Pápež na Popolcovú stredu pripomenul, že katedrou pre kresťana je Kristov kríž:

„Dnes skláňame hlavu, aby sme prijali popol. Na konci pôstneho obdobia sa skloníme ešte viac, aby sme umyli nohy bratom. Pôstny čas je pokorným zostúpením do nás a k iným. Značí pochopiť, že spása nie je výstupom kvôli sláve, ale sklonením sa z lásky. Značí urobiť sa malými. Na tejto ceste, aby sme nestratili smer, postavme sa pred Ježišov kríž: je to tichá Božia katedra.“

Vo výške nad Oltárom katedry sa v apside baziliky nachádza vitrážové okno so symbolom Ducha Svätého ako holubicou. Pod ním vo výške očí je už nejaký čas umiestnený veľký kríž s ukrižovaným Kristom. Obklopený týmito liturgickými symbolmi pápež František pozval veriacich týmito slovami:

„Pozerajme každý deň na jeho rany - tie rany, ktoré priniesol do neba a ukazuje ich Otcovi, každodenne, vo svojej prosbe orodovania. Hľaďme každý deň na jeho rany. V tých otvoroch rozpoznajme naše prázdno, naše nedostatky, rany hriechu, údery, ktoré nám uškodili. A jednako práve tam vidíme, že Boh proti nám neukazuje prstom, ale roztvára ruky dokorán.“



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2021