"Máme mravnú povinnosť ujímať sa svojich blížnych v duchu evanjeliového vzoru milosrdného Samaritána", píše sa v dokumente Írskej biskupskej konferencie, ktorý nalieha na poskytovanie kvalitnej paliatívnej starostlivosti, ktorá ctí život, ale zároveň uznáva ľudskú smrteľnosť, čím chorým v konečnom štádiu života umožňuje dôstojný a pokojný skon.
Biskupi kritizujú "predpoklad, na ktorom sa zakladá asistovaná samovražda", totiž domnienku, že "existuje nehodnotny život, ktorý sa už neoplatí viesť". To však je "falošné tvrdenie, ktoré nevyhnutne nahlodáva úctu a právnu ochranu každého ľudského života, nezávisle od veku, zdravotného postihnutia, zdatnosti či choroby". Katolícka cirkev v Írsku pripomína, že "za akokoľvek životnou prognózou či obmedzením životných schopností je hodnota človeka v jeho bytí, nie v jeho možnosti dosiahnuť určitú úroveň fyzickej či mentálnej výkonnosti".
Írski biskupi ďalej varujú pred možným zneužitím zákona a rizikom usmrcovania "zraniteľných kategórií osôb" bez ich súhlasu. Návrh zákona totiž nepožaduje od opatrovateľských služieb, aby chorému v záverečnej fáze poskytovali paliatívnu starostlivosť. Okrem toho - čo biskupi označujú za vážne zanedbanie - nepočíta s tým, že "mnohí žiadatelia o asistovanú samovraždu trpia depresiou". Túto chorobu - a tým aj pokles samovražedných myšlienok - ale vyrieši dobrá liečba, a preto by bolo skôr potrebné "zlepšiť psychiatrickú liečbu pre týchto pacientov", navrhuje Írska biskupská konferencia.
Na ospravedlňovanie asistovanej samovraždy v mene slobodného určenia každého človeka a samostatnosti jeho rozhodovania biskupi poukazujú, že "takáto autonómia je síce dobrom, ale jej uplatňovanie by malo v súlade s právami ostatných ľudí", pretože nikto nie je osamelý ostrov.
V závere dokumentu upozorňujú na prekvapivý vzostup prípadov eutanázie bez výslovnej žiadosti, najmä u mentálne chorých či inak zdravotne postihnutých osôb, a to predovšetkým v Belgicku, Holandsku, Švajčiarsku či v Oregone (o 218% za posledných 10 rokov).