Súčasťou pôstu je aj askéza. “A to nielen v odriekaní si jedál. Počas pôstu sa snažíme obmedziť sladkosti a aj keď my doma jeme veľa ovocia, počas pôstu ho jeme raz toľko. No obdobie Veľkého pôstu začíname pôstnym jedlom Kolivou v prvom týždni pôstu, čo je krásny dar Cirkvi namiesto sladkostí,” povedal Vladislav Marčák s tým, že každý rok sa snažia predovšetkým reagovať na situáciu v rodine a podľa toho si stanoviť nejakú pôstnu disciplínu. Jeden rok si urobili zoznam vecí, ktoré potrebujeú dokončiť a snažili sa to priniesť ako sebazaprenie.
Marčákovci majú štyri deti vo veku od 1-8 rokov a aj tie sa snažia nasmerovať na čas, ktorý prichádza aspoň natoľko, nakoľko sú schopné. “Tretím je to, že sa snažíme upriamiť svoj pohľad na ľudí okolo nás. Deťom sa snažíme venovať viac času pri hre, aj v prejavoch lásky a načúvaní byť štedrejší. Často sa vyskytnú aj rôzne otázky, tak sa usilujeme na ne odpovedať tak, aby dokázali chápať obetu Ježiša. Deti vedia krásne reagovať a každým rokom vidíme viac a viac, ako sa ich chápanie prehlbuje a viera, odpustenie, odprosenie za hriech, sa stávajú úplne prirodzenými. Veríme, že aj tento rok prinesie nové požehnanie a najmä prehĺbenie našej vzájomnej lásky,” dodal gréckokatolícky kňaz.
V pondelok, 15. februára 2021 sa podľa Gregoriánskeho kalendára začína v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Veľký pôst, teda Štyridsiatnica (podľa Juliánskeho kalendára tohto roku o štyri týždne neskôr). Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy, zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha. Pôstna liturgia pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov (ohlásených čakateľov na krst), pričom za nich v liturgii prednáša osobitné modlitby, ako aj veriacich tým, že im pripomína krst, ktorí prijali a pobáda ich k pokániu.