Cítite sa v manželstve bezpečne?
M: V manželstve sa od začiatku cítim bezpečne, pretože mám po svojom boku partnera citlivého na moje potreby, ktorý ma dokáže podporiť či už v situáciách, keď mi je ťažko alebo keď sa neviem rozhodnúť. Okrem emočnej podpory vnímam manžela ako materiálnu istotu, nakoľko je zodpovedný, starostlivý a manželstvo berie ako záväzok.
P: Áno. Dvom sa ľahšie kráča, resp. na dvoch nohách sa lepšie stojí. Takže byť so svojou manželkou vnímam ako výhodu, že mám niekoho, kto ma podrží, podporí, poradí, usmerní ma. Osobitné bezpečie mi dodáva prítomnosť manželky v náročných situáciách.
Je pre vás manželstvo bezpečným a pokojným prístavom?
M: Určite áno. Tým, že sme doň vstupovali v čase, keď sme budovali ešte aj každý vlastnú identitu, vzájomné vžívanie sa do mužskosti a ženskosti nám obom pomohlo dozrieť do kvalitnejšej osobnosti. A vlastne stále nám pomáha – cez vzájomné zdieľanie sa. Aj preto sa doň rada vraciam po každom náročnom pracovnom dni, pretože v ňom môžem pokojne zakotviť.
P: Áno. Chvála Bohu, môžem s tým súhlasiť. Aj keď manželstvo v takej podobe nie je samozrejmosť. Sú za tým roky spoločnej práce, budovania vzťahu a nie vždy nám svietilo slnko. Sem-tam zafúkalo, sem-tam zapršalo a nevyhli sme sa ani búrkam. Ibaže keď beriete manželstvo ako rozhodnutie byť v ňom navždy, inú možnosť nemáte – len budovať. Čiže je to do veľkej miery o nás dvoch.
Je manželstvo pre vás bezpečným miestom aj počas súčasnej situácie koronakrízy? Čo robíte v tomto čase, aby takým bolo?
M: Súčasnú situáciu vnímam ako príležitosť spomaliť a venovať viac času tým, ktorých mám pod nosom a ktorých často pre pracovnú zaneprázdnenosť odsúvam bokom. Či už sú to deti alebo manžel. Keďže máme tú výhodu, že môžeme aj v tejto situácii koronakrízy vykonávať svoju prácu – i keď v čiastočne modifikovanej podobe, nie vždy sa nám to darí (aspoň nie podľa mojich predstáv). Sú dni veľmi identické s tými pred krízou, ale aj dni kedy sme viac spolu, častejšie spolu jeme, rozprávame sa, smejeme sa, modlíme.
A práve blízkosť milovaných – osobitne manžela, ma vlastne napĺňa pokojom a nevnímam túto situáciu nejako depresívne. Isto aj vďaka Božej pomoci a milosti.
P: Robím všetko preto, aby bezpečným miestom bolo: nosím rúško, dodržiavam odstup, dezinfikujem si ruky. A ako plus navyše vychutnávam si viac dni, keď necestujem a môžem byť doma. To, čo som roky odsúval, som za niekoľko posledných mesiacov urobil – či už opravil, vylepšil v domácnosti, alebo si dal pohár vína s manželkou. A inú dimenziu majú pre mňa aj sväté omše, keď sme ako rodina sami v obývačke a napríklad znak pokoja vyjadríme vzájomným objatím a bozkom.
Už keď si pri sobáši sľubujeme "neopustím ťa ani v šťastí ani v nešťastí, ale budem ťa milovať, starať sa o teba a vážiť si ťa", vyjadrujeme túžbu a tiež odhodlanie prispieť k tomu, aby to naše manželstvo bolo bezpečným miestom. No sobášom to len začína a my často drobnými rozhodnutiami tvoríme v našej rodine viac či menej bezpečné prostredie. Ako sa vám darí a ako sa dá vytvoriť v manželstve bezpečné prostredie?
P: Všetko je o uhle pohľadu, resp. o našich nárokoch. Tak neskromne môžeme povedať, že sa nám darí. Na to je však potrebná naša každodenná obojstranná snaha vytvárať takéto prostredie skrze prácu na sebe samom, vzájomnú dôveru, vernosť, zhovievavosť, obetavosť a v neposlednom rade skrze vzájomnú lásku a spoločnú modlitbu.
M: Keďže od roku 2013 slúžime v rámci farnosti, dekanátu i arcidiecézy pri príprave kurzov na manželstvo (absolvovali sme Školu rodiny na Inštitúte rodiny v KE a program Master v teológii manželstva a rodiny na Teologickej fakulte KU), oveľa intenzívnejšie pracujeme aj na našom manželstve a o. i. tvoríme z neho bezpečné prostredie. Ročne sme absolvovali cca 6 kurzov, čo nám umožnilo častejšie si pripomínať, že dobré a šťastné manželstvo nie je záležitosťou náhody, ale že sa buduje. A to na všetkých úrovniach lásky – telesnej, citovej, rozumovo-vôľovej i Božej. Napokon, práve uvedomenie si prítomnosti Boha v našom manželstve mu dáva iný rozmer: vznešenejší i bezpečnejší.
Čo ohrozuje váš vzťah?
M: Asi najviac pracovná vyťaženosť, ktorá nám niekedy naruší aj manželské rande a odsunie i vzájomné zdieľanie sa. Osobitne v tejto situácii, keď napríklad ja mám home office a je náročné stanoviť hranice, čo je pracovný a mimopracovný čas. Veľmi podobne aj manžel. Niekedy to je aj nevhodná forma komunikácie, frflanie či nedostatočná spoločná modlitba.
P: Z mojej strany asi zanedbávanie citového napĺňania manželkinej „nádoby“, aj keď robím, čo môžem. Z manželkinej strany, že i doma je niekedy za učiteľku a vo mne vidí žiaka.
Ak cítite ohrozenie, čo je pre vás v manželstve záchranným kolesom?
M+P: Uvedomenie si, že manželstvo nie je iba o nás dvoch, ale že nad nami je Najvyšší a že čím sme bližšie k nemu, tým sme bližšie aj k sebe navzájom. Jednoducho povedané, záchranným kolesom je pre nás spoločná modlitba a spoločne strávený čas, keď si môžeme „veci“ odkomunikovať a keď si môžeme prejaviť vzájomnú blízkosť.
Je ťažké pochopiť, že v manželstve nemusíme byť dokonalí, ale napriek tomu, môže byť bezpečným miestom?
M: Podľa mňa nie je. Dokonca vnímam, že moja vlastná nedokonalosť ma robí zraniteľnejšou a keď mám po svojom boku chápavého a milujúceho manžela, manželstvo sa stáva pre mňa útočiskom a bezpečným miestom.
P: Dokonalosť manželstva je v nedokonalosti manželov, ktorí sú odhodlaní neprestať na svojom vzťahu pracovať. A môžem povzbudiť ostatných, že ani nám sa nie vždy darí, no nechýba nám odhodlanie urobiť z nášho manželstva bezpečný prístav pre nás a naše deti.