Katarína sa hrdo hlási k saleziánom na Trnávke a nevie si predstaviť osobnejší vzťah v zmysle akéhosi mostu od "bežných" ľudí k Bohu ako cez nich. “Aj vďaka tomu, ako pristupujú k nám ostatným, ako nás spájajú ako ľudí, vytvárajú akúsi pomyselnú rodinu medzi nami všetkými. Necítiť rozdiel medzi zdravým a chorým, pretože starostlivosť a láska k blížnemu je to, čo naše spoločenstvo spája,” povedala Katarína, ktorú choroba robí všeobecne pozornejšou. “Vo vzťahu k ľuďom som vnímavejšia možno viac na skryté emócie, povedala by som, že viac cítim ako vidím. Už keď človek vidí, je neskoro. Empatia by mala byť základom za každých okolností bez ohľadu na náš stav. Pravdou je, že sa viem asi viac vcítiť do ľudí, ktorí prechádzajú niečím podobným ako ja, pretože si myslím, že prechádzame rovnakým tŕním. Možno len tú bolesť žijeme každý inak,” hovorí Katarína, ktorá podstupuje liečbu v onkologickom ústave.
Chorobu vníma Katarína ako dar, pretože jej umožnila ochutnať skutočnosť. “Dokázať sa skloniť k človeku, ktorý kľačí na zemi a podať mu ruku, vyzliecť si bundu a dať ju trasúcemu sa zimou, upiecť koláč a zazvoniť susedke, ktorú poteší, zriecť sa zbytočného prepychu... mohla by som pokračovať donekonečna. Verím v ľudské dobro, vždy som verila a veriť budem. Niekedy sa stačí len usmiať na druhého. Niekedy netreba robiť veľké skutky či gestá, stačia malé, ale s veľkou láskou,” uviedla Katarína, ktorá obdivuje Pannu Máriu. “Cez ňu sa Boh a človek stali jedno. Dokonalé mystérium,” dodala.
Katolícka cirkev dnes slávi liturgickú spomienku Panny Márie Lurdskej. Zároveň si pripomína Svetový deň chorých, ktorý ustanovil v roku 1992 svätý Ján Pavol II. Tento svetový deň pripomína, že sú medzi nami ľudia, ktorí chorí a trpia. V tento (a nielen tento) deň môžeme aktívne vyjadriť solidaritu s nimi.