Pred rokom a pol začal Pavol Kalata s malou skupinkou chlapcov v garáži vyrezávať klasické tzv. táborové lyžičky. „No počas prázdnin a času korony vo mne dozrieval vnútorné presvedčenie, že práve rezbárstvo môže byť jednou z ciest komunikácie Boha. Tak sme prerobili bývalú herňu, terajší sklad, na dielničku, kde sa stretávam s desiatimi malými rezbármi a rezbárkami,“ vysvetľuje zrod rezbárskeho krúžku. „Kúpením dlát sa mi otvoril nový svet. Snažím sa vymýšľať hlavne netradičné veci, aby mohli byť pre deti inšpiráciou. Zaujímavé útvary, drevorezba, postavičky... tak za posledný polrok vznikol miniateliér kalatART,“ opisuje koadjútor Kalata.
Kvôli koronavírusovým opatreniam je momentálne dielňa prázdna. Rezbárske nástroje však nezapadli prachom. „V príprave na sviatok dona Bosca sme ako komunita chceli ľuďom priblížiť, čím žijeme. Prišiel návrh vyrobiť saleziánsky erb, kde je centrálnym bodom práve kotva, symbol nádeje. Tak z voňavého čerešňového dreva začala vykúkať Nádej.“ Výroba saleziánskeho erbu do dreva trvala saleziánovi Kalatovi tri dni a svoje stále miesto našiel v animátorskej klubovni v stredisku. Na otázku, aké má plány do budúcna, odpovedá: „Iba nádej, že v dielni budeme môcť vyrezávať spolu s deckami, nie len sám.“
-
Zdroj: saleziani.sk