Manželstvo pre nich je bezpečným prístavom. „A pokojným? U nás doma bol málokedy „pokoj“, keď naše deti boli malé. Máme štyri deti, dve dievčatá a dvoch chlapcov (dvojičky) a mali sme ich všetkých štyroch za 6 rokov. Nebolo to úplne „pokojné“ prostredie v zmysle ticha, sme totiž, ako sa hovorí, taká talianska rodina. Ale ak myslíme na „pokoj“ v zmysle ľudskej istoty, že sme medzi svojimi, ktorí nás milujú aj napriek chybám, ktorých sa dopúšťame, tak áno. Dnes sú naše deti už dospelé a najstaršia Veronika je vydatá a tešíme sa z dvoch vnúčatiek. Sme naozaj šťastní starí rodičia,“ vravia manželia Mikušoví, ktorí bývajú v bratislavskom Ružinove. Obaja sú zároveň saleziánski spolupracovníci a angažujú sa vo farnosti saleziánov na Miletičovej ulici v Bratislave. Renáta vedie Poradňu plodnosti pri občianskom združení Family Garden, kde sa snaží sprevádzať snúbencov, dievčatá či mladých manželov na ceste spoznávania ich osobnej plodnosti.
V čase koronakrízy aj v ich rodine museli opustiť mnohé zaužívané rituály. „Samozrejme nám chýbajú osobné kontakty s priateľmi, nehovoriac o svätých omšiach. Stáva sa, že riešime medzi sebou konflikty, ku ktorým dochádzalo menej často, keď život bol ešte bez pandemických opatrení. Ale snažíme sa „čítať“ Boží zámer s nami, s našou spoločnosťou, svetom... Rozprávame sa otvorene o tom, čo prežívame, čo nás trápi, niekedy možno aj hlučnejšie. Chodíme do prírody, keď sa dá, a povzbudzujeme naše dospelé deti, že všetko, čo prežívame, má svoj hlboký význam,“ uviedli pre TK KBS. Bezpečné prostredie v manželstve sa snažia vytvárať neustálou snahou potláčať vlastné sebectvo a prehlbovať osobný vzťah s Bohom. „To je najlepšia cesta na vytváranie bezpečného prostredia v manželstve. Samozrejme zápasíme s osobnými hriechmi, nechuťou, sklamaním... Ale s Božou pomocou aj vstávame. Boh je našou istotou, že sme na správnej ceste,“ uviedli Renáta a Jaroslav Mikušoví.
Čo ohrozuje ich vzťah? „Opäť spomeniem, že je to asi najviac naše sebectvo, vyplývajúce z narušenia dedičným hriechom. Z toho vyplýva veľa ďalších „neschopností“ ako nekomunikácia, stiahnutie sa do seba, obviňovanie druhého... Boh nám však dal na to liek – sviatosť zmierenia, Eucharistia, rozhovor v úcte a počúvanie,“ povedali. Za "záchranné koleso" vo svojom manželstvo považujú modlitbu, sviatosti, sväté Písmo a spoločenstvo. „A potom ľudské schopnosti, podporené Božou milosťou – čnosti. Pevne verím, že ich s Božou milosťou pomaly postupne budujeme,“ spomínajú.
Myslia si, že v „našom kresťanskom svete“ nie je ťažké pochopiť, že v manželstve nemusíme byť dokonalí a manželstvo môže byť napriek tomu bezpečným miestom. „Ale nežijeme v bubline. Vo svete, ktorý uznáva iné hodnoty ako kresťanské, je to iste ťažké pochopiť. Vnímame okolo nás partnerské či manželské vzťahy, ktoré nie sú „bezpečným prístavom“. Smutné je, že v manželstvách či partnerstvách, ktoré nezastrešuje Boh, si ľudia pri búrkach prestanú veriť, pretože je všetko postavené iba na ich ľudských silách a schopnostiach. A tie sú naozaj krehké,“ priznávajú saleziáni spolupracovníci, pre ktorých je aj v súčasnej pandémii dôležitou súčasťou ich života spoločenstvo manželov. „Rovnaké hodnoty a podobný spôsob života nás veľmi obohacovali a pomáhalo nám to prekonávať ťažšie životné situácie. Bohu vďaka,“ dodali manželia Renáta a Jaroslav Mikušoví pre Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska.