- Tento ročník Národného týždňa v manželstve sa koná pod heslom Bezpečne v manželstve. Cítite sa v manželstve bezpečne?
"Dnes už áno. Ale boli časy, bezprostredne krátko po svadbe, keď sme sa v našom manželstve cítili ako vo vojne a nie v bezpečnom prístave. Našťastie Boh premenil našu súkromnú vojnu, kde sme stále proti sebe bojovali, na oázu, z ktorej dnes čerpáme pokoj."
- Je pre vás manželstvo bezpečným a pokojným prístavom?
"Bezpečný a pokojný prístav môžeme z pohľadu námorníkov vnímať ako miesto, kde sa radi vracajú, kde sa oplatí zotrvať aj dlhšie a majú s ním dobré skúsenosti. Ak sme teda v manželstve akoby námorníci, tak určite áno."
- Už keď si pri sobáši sľubujeme "neopustím ťa ani v šťastí ani v nešťastí, ale budem ťa milovať, starať sa o teba a vážiť si ťa", vyjadrujeme túžbu a tiež odhodlanie prispieť k tomu, aby to naše manželstvo bolo bezpečným miestom. No sobášom to len začína a my často drobnými rozhodnutiami tvoríme v našej rodine viac či menej bezpečné prostredie. Ako sa vám darí a ako sa dá vytvoriť v manželstve bezpečné prostredie?
"K nášmu snaženiu svoje požehnanie dokladá aj Pán Boh. Dnes sa určite veľmi snažíme do manželstva investovať. Okrem spoločného duchovného základu je to napríklad snaha viesť otvorené rozhovory o financiách, spôsobe výchovy detí a podobne... Bezpečné prostredie sa posilňuje aj tým, že máme mnoho spoločných zážitkov. I keď máme malé deti, snažíme sa veľa vecí robiť spolu a nie oddelene. Od detí podobne vnímame spätnú väzbu, keď napríklad pri modlitbe ďakujú za to, čo sme všetci spoločne prežili. A tak aj deti vidia, že rodina je niečo, na čo sa môžu spoľahnúť."
- Čo ohrozuje váš vzťah?
"Internet. Obidvaja sa dokážeme začítať, "začetovať" a potom aj diskutovať o hlúpostiach, ktoré niekto zavesil na net. Zabíja nám to niekedy spoločný čas a kradne pohodu. A potom ho ohrozujeme my, keď sme k sebe nepríjemní."
- Ak cítite ohrozenie, čo je pre vás v manželstve záchranným kolesom?
"Rodičia malých detí pociťujú deficit spoločne tráveného času v skupine ON a ONA. Keď sú problémy a nemáme popri deťoch, práci a iných všedných veciach čas a priestor sa o veciach porozprávať, tak problémy často zbytočne rastú, neriešia sa a spôsobujú veľa zla."
- Je ťažké pochopiť, že v manželstve nemusíme byť dokonalí, ale napriek tomu, môže byť bezpečným miestom?
"Toto sme v manželstve nikdy neriešili. Nemáme doma dokonalý poriadok, nie sme z dokonalých rodín a ani naše deti nepatria na ihrisku medzi najposlušnejších. Dokonalosť pre nás nie je métou. Métou je láska, chceme, aby sme všetci cítili od seba navzájom lásku a posúvali ju ďalej. Myslíme si, že ak sa človek vie vyrovnať so svojimi chybami a nedostatkami, skôr dokáže akceptovať aj chyby druhých. Snáď vďaka tomuto postoju sú z nás spokojní manželia, ktorí sú vďační za to, čo dostali a čo majú. Boh si často k sebe pozýva dvoch úplne nedokonalých ľudí a keď to prikryje On svojím požehnaním, zväčša z toho býva krásne manželstvo."
- Je manželstvo pre vás bezpečným miestom aj počas súčasnej situácie koronakrízy? Čo robíte v tomto čase, aby takým bolo?
"Nerobíme niečo špeciálne, len berieme to, čo sa ponúka. Otec rodiny je viac doma a teda sme viac všetci spolu ako doteraz. Viac spolu chodíme vonku, viac sa spolu hráme, viac spolu pozeráme niečo pekné v televízii, viac spolu diskutujeme, viac čítame Sväté písmo. Jednoducho sme viac rodina. Na druhej strane je nám ľúto, že hoci my máme priestor na rast aj v manželstve, mnohí pre túto krízu trpia ekonomicky, ľudsky aj zdravotne."