V homílii vladyka Ján prirovnal vytrvalosť starca Simeona, ktorý dennodenne zotrvával v chráme ku kňazskej službe, ktorú po dlhé desaťročia vykonávali aj kňazi Gréckokatolíckej cirkvi v neľahkom období komunizmu po farnostiach celého vtedajšieho Prešovského biskupstva. „Vieme, že bez kňaza by nebolo pokrmu života, – nebolo by Tela a Krvi Kristovej. Bez kňaza by nebolo Božieho milosrdenstva, lebo práve kňazi ho sprostredkúvajú cez vysluhovanie sviatosti zmierenia. Bez kňaza by bol život smutný lebo by na zemi nebolo Ježišovho svetla. Tým svetlom je Božie slovo Evanjelium. Všetko toto ste vy, drahí naši kňazi, sprítomňovali vo svojej službe ľuďom, ku ktorým ste boli poslaní. Za tento nezaplatiteľný dar, sa Vám chcem z celého srdca úprimne poďakovať. A chcem vyzdvihnúť aj vaše manželky za ich obetavosť, že stáli po vašom boku v dobrom i zlom a všemožne vám pomáhali v pastorácii,“ emotívne vyzdvihol vo svojej homílii arcibiskup Babjak.
Po zaambonnej modlitbe vladyka posvätil sviece, tak ako sa to koná zvyčajne v tento deň a slávnosť sa zakončila pápežskou hymnou – V sedmobrežnom kruhu Ríma a spevom na mnoho rokov všetkým kňazom-dôchodcom, ich manželkám a vdovám po zosnulých kňazoch.
Všetkým kňazom na odpočinku adresoval vladyka list, ktorý im bol zaslaný v predstihu. V ňom povzbudil kňazov a ich rodiny, aby vytrvali v modlitbe, tak potrebnej práve v tomto čase skúšky, ktorá dolieha na celú spoločnosť, Cirkev nevynímajúc. Pripomenul im, že vo sviatok Stretnutia Pána bude za nich sláviť svätú liturgiu v Katedrále svätého Jána Krstiteľa v Prešove. Zároveň ich uistil, že sú „zahrnutí v jeho srdci, a v modlitbe nielen v tento sviatočný deň, keď oslavujeme Boha a vzdávame úctu Prečistej Panne Márii, ako Matke Božej, ktorá privádza Ježiša spolu s Jozefom do chrámu, ale stále.“