"Od malička som niečo cítil v srdci, bol to jemný hlas, ktorý ma smeroval ku kňazstvu. Neskôr počas strednej školy ten hlas upresnil svoje pozvanie k rehoľnému životu, až som ho zreteľnejšie počul smerovať ma k reholi so sv. Augustínom. Celé roky som miništroval vo farnosti sv. Michala v Kendiciach a hľadel na sv. Augustína na vitráži nad svätyňou. Až keď som vstúpil do augustiniánskej rehole som pochopil, že Boh ma skrze tohto svätca už dávno predtým volal k zasväteniu," začína svoje rozprávanie Juraj.
Za jeho povolaním nebol len jeden človek, "skôr súhra viacerých stretnutí." Menuje však rodičov, blízku rodinu, kňazov z farnosti, mnohých rehoľníkov, ktorých stretol. „Napokon rozhodujúce boli stretnutia s augustiniánmi, s pátrom Angelom Lemme a pátrom Pavlom Benedikom," dodáva.
"Z jednej strany je tu Boží hlas a dary, ktoré dostávame. Z druhej strany naša ochota ísť slobodne za tým hlasom. V určitom bode môjho rozhodovania, mi pri rozlišovaní jedna rehoľná sestra povedala: "Môžeš byť výborný rehoľník a výborný otec rodiny. Len sa rozhodni a potom konaj ako si sa rozhodol do konca života!“ Teda dôležité je najprv to základné rozhodnutie, potom následne každodenné rozhodnutie byť verný svojmu povolaniu," pokračuje v rozhovore páter Juraj.
Potrebuje človek nejaký zvláštny zmysel, aby počul Božie volanie? "Určite hlboký duchovný život, teda otvorený priestor pre vedenie Duchom Svätým vo svojom vnútri. Zamilovanie sa do kontaktu s Bohom, nemôcť bez neho ísť ani na krok, dýchať každodenne z jeho prítomnosti, byť zhrbený nad jeho Slovom v rozjímaní. Milovať ho nadovšetko," odpovedá.
Kým povedal Bohu svoje áno, trvalo to 19 rokov, smeje sa. "Od narodenia po prvé rozhodnutie vykročiť za Kristom. Rozhodnutie pre doživotné sľuby som urobil o sedem rokov neskôr a na kňaza som bol vysvätený dva roky po doživotných sľuboch," vysvetľuje.
"V počiatkoch čaká každého kandidáta veľké nadšenie a rozčarovanie. Tieto dve veci kráčajú trochu spolu. Nie je všetko ako si predstavujeme, lebo ideály máme v hlave a život je skutočnosť. Čaro predstáv sa nevyhnutne stretne s čoraz pravdivejším obrazom o sebe a o rehoľnom živote. Na druhej strane nadšenie pre Krista, spontánna radosť a ochota obetovať sa pre druhých sú v začiatkoch absolútne nevyhnutné a nesmú vymiznúť až do konca života. Keď som vstúpil ako kandidát do rehole, jeden starý otec môjho kamaráta mi povedal: "Prajem ti, aby ti ten tvoj úsmev na tvári nikdy nezmizol," dodáva augustián Juraj Pigula, OSA pre Tlačovú kanceláriu KBS.