Obraz anjelského učiteľa sa našiel na stene pod vrstvou omietky: je to freska z roku 1323 a s najväčšou pravdepodobnosťou patrí autorstvo „Majstrovi svätej Cecílie“. 28. januára, v deň liturgickej pamiatky svätého Tomáša Akvinského, sa tento obraz stal hlavným atribútom osláv spojených s dvojnásobným dominikánskym jubileom. V tomto roku si pripomínajú 800. výročie narodenia svätého Dominika pre nebo (zomrel v Bologni 6. augusta 1221) a 800. výročie príchodu prvých dvanástich bratov dominikánov do malého florentského kostola sv. Márie z viníc, na mieste ktorého bola v roku 1279 postavená bazilika Santa Maria Novella.
Svätý Dominik poslal bratov do Florencie, aby bojovali proti katarskej heréze. Spočiatku sa usadili za mestom. S podporou neskoršieho pápeža Gregora IX. zasvätili svoje apoštolské práce kázaniu o Božskej a ľudskej podstate Ježiša Krista.
Freska, ktorá bola v kostole objavená pred dvomi rokmi, pochádza z kanonizácie svätého Dominika (v roku 1324). Zobrazuje prvú prednášku svätého Tomáša - Magister v Sacra Pagina, na Parížskej univerzite. Prednáška bola venovaná Božskej múdrosti. „Stratenie“ obrazu je spojené s prácami vykonanými v bazilike v roku 1565, keď Cosimo I. Medicejský nariadil Giorgiovi Vasarimu jeho aktualizáciu v súlade s tridentskými kánonmi. Následne bola väčšina stredovekých obrazov zničená, vrátane niekoľkých fresiek od Beata Angelica. Iba niekoľko obrazov nebolo vymazaných zo stien, ale boli prekryté vrstvou omietky: medzi nimi bol aj obraz svätého Tomáša Akvinského. Na jeho miesto bol umiestnený manieristický kamenný oltár a obraz od samotného Vasariho. Obraz bol pred ľudským okom skrytý takmer pol tisícročia a objavila ho reštaurátorka Simone Vettori, ktorej sa ho podarilo vyčistiť.
Ako vysvetlil dominikán Manuel Russo v rozhovore pre Vatican News, bazilika Santa Maria Novella úzko súvisí s osobnosťou svätého Tomáša: architektúra chrámu zodpovedá estetickému poňatiu anjelského učiteľa; navyše tu v XIV. storočí bola založená teologická a filozofická škola - pokračovateľka školy, ktorú založil svätý Tomáš v Neapole v bazilike San Domenico Maggiore. Vo florentskom kostole sú ďalšie slávne obrazy svätca; uchováva sa tu časť jeho relikvií - prst Tomáša Akvinského. Svätý zomrel v opátstve Fossanova v Priverne neďaleko Latiny. Podľa v tom čase platného kánonického zákona mali byť na mieste smrti uložené pozostatky zosnulého, ale dominikáni zorganizovali únos tela a preniesli ho do Toulouse, rodiska Rádu kazateľov.
Na ceste do Francúzska sa bratia zastavili vo Florencii a tam mu z vôle pápeža Urbana V. nechali prst. Tradične sa v minulých storočiach nosil v sprievode prst svätého autora eucharistických chválospevov počas procesií na sviatok Božieho tela.