Salezián rehoľník don Alojz Ondrejka sa dožíva vzácneho jubilea 90 rokov

TK KBS, rhsdb, ml; pz | 27. 01. 2021 13:32



Bardejov 27. januára (TK KBS) Jeden z mála žijúcich saleziánov rehoľníkov ešte spred roka 1950, don Alojz Ondrejka, sa dožíva vzácne jubilea 90 rokov. Počas totality patril k tým, ktorí viacero rokov neúnavne organizovali posielanie náboženskej literatúry zo zahraničia na Slovensko. Don Alojz Ondrejka, rodák z dnešných Novák, žije od roku 1998 v saleziánskej komunite v Bardejov.

Životopis

Narodil sa v roľníckej rodine v dnešných Novákoch 27. januára 1931. Ako chlapec chodieval miništrovať a od malička mal športovú povahu. Po piatej ľudovej triede sa dostal na gymnázium do Prievidze. Po ukončení „kvinty“ sa cez kamaráta dozvedel o možnosti ísť k saleziánom. Kamarát za neho napísal aj prihlášku. Tam však bol posledný ročník práve „kvinta“, potom sa šlo do noviciátu. Direktor don Ján Vizváry (1909-1985) preto rozhodol, že mladý Alojz si môže zopakovať dobrovoľne „kvintu“ a potom sa ukáže či pôjde do noviciátu. „Hneď som na to pristal,“ spomínal don Ondrejka.

Tak nastúpil 1. septembra 1946 do Šaštína a na ďalší rok v lete do noviciátu do Hronského Beňadika. Prvé rehoľné sľuby zložil 16. augusta 1948. Hneď po nich nastúpil na ďalšie štúdiá filozofie, ktoré predstavení umiestnili do Šaštína. Tam ho zastihla ako mladého 19-ročného saleziána Barbarská noc. Odtiaľ ich všetkých potom presunuli do Podolínca a následne mladých spolubratov 22. mája určili na preškoľovanie v Kostolnej pri Trenčíne. Na konci septembra 1950 ich režim poslal späť k rodičom.

Rozhodol sa dokončiť gymnázium naspäť v Prievidzi; zmaturoval v júni 1951. Stále bol rehoľníkom, hoci už len tajne. Prihlásil sa na vysokoškolské štúdium matematiky a deskriptívnej geometrie v Bratislave a popritom tajne pokračoval v štúdiu filozofie, ktoré v utajení organizoval s pomocou ďalších don Ernest Macák. V decembri 1951 tajne prešiel za hranice do Rakúska, kde bol niekoľko mesiacov v tábore pre utečencov v Linzi. V roku 1952 potom pokračoval v štúdiu filozofie už v saleziánskom inštitúte vo Foglizzo, nasledovali tri roky asistentskej praxe najprv v Ivrei v inštitúte pre misijných ašpirantov a potom na odbornej škole v Turíne-Rebaudengo. Vo formácii pokračoval od septembra 1955 štúdiom teológie v Bollengu, kde bol 1. júla 1959 don Alojz Ondrejka vysvätený za kňaza.

Od roku 1960 je členom saleziánskej komunity pri katakombách svätého Kalixta v Ríme, kde vtedy už rok funguje malá skupina slovenských mladých kandidátov kňazstva, pod starostlivosťou dona Ľudovíta Macáka. Po dokončení stavby Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v roku 1964 sa všetci Slováci z komunity pri katakombách presunú do nového diela a don Ondrejka sa stáva vyučujúcim na novom súkromnom slovenskom gymnáziu a neskôr aj ekonóm ústavu.

V roku 1982 ho poslali do švajčiarskeho mesta Bazilej medzi slovenských emigrantov. Aj odtiaľ pokračuje v intenzívnej činnosti posielania náboženskej literatúry na Slovensko. V pastoračnej činnosti pre krajanov vo Švajčiarsku pokračoval až do roku 1997, kedy sa vrátil na Slovensko do saleziánskej komunity v Bratislave-Mamateyovej a o rok bol začlenený do komunity v Bardejove, kde žije doteraz.

V januári 2015 mu primátor mesta Bardejov udelil Cenu primátora za zásluhy o rozvoj mesta, ako výraz poďakovania, úcty a uznania. V roku 2019 v lete oslávil don Ondrejka 60 rokovo od svojej kňazskej vysviacky.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024