"Strávil som takmer jedenásť dní v nemocnici. Cítil som sa úplne zraniteľný. Iný človek rozhoduje o priebehu liečby a o tom, aké kroky sa podniknú. Nikto si nie je istý týmto vírusom, ani lekári. Nikdy neviete, ako sa v človeku rozvinie. Prišli po mne v horšom stave ako som bol ja a zomreli. Prišli tí, ktorí boli vo veľmi dobrom stave, a dnes sa za nich modlíme, pretože zomreli. Toto zastavenie života veľmi potrebujeme, pretože začneme premýšľať o prežitých rokoch, urobíme si spytovanie svedomia.
Opäť som vytiahol svoj testament. Pokúsil som sa ho aktualizovať na súčasnú situáciu. Uvedomujeme dôležitosť priateľstva iných ľudí, ktoré sa nám ukazuje, keď sme chorí, ale predovšetkým vidíme, že náš život nezávisí od nás, že je skutočne v Božích rukách,” zdôraznil kardinál Krajewski. “Existujú ľudia, ktorí zomierajú veľmi mladí a my nevieme prečo, a starší ľudia nemôžu zomrieť i keď by chceli, pretože tak veľmi trpia. Toto je jedna veľká záhada, ku ktorej sa priblížime kvôli tomuto ohavnému vírusu, ktorý prekvapivo zaútočí ako zlodej, a ak sa pomoc nedostane k infikovanej osobe v pravý okamih, zomrie.”