Dva roky väzenia v púšti medzi Nigerom a Mali strávil kňaz P. Maccalli

TK KBS, ACN, rp; pz | 25. 01. 2021 15:47



Mali 25. januára (TK KBS) Dva roky väzenia v púšti medzi Nigerom a Mali strávil taliansky kňaz Pierluigi Maccalli. „Ťažko sa mi hovorí, pretože po dlhom období mlčania som sa ocitol vo svete, kde sú najdôležitejšie rýchlosť a slová,“ povedal ako prvé Maccalli po prepustení. V Afrike žil dlhé roky a je členom Spoločnosti afrických misií, ktorej službu podporujú aj dobrodinci nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

Všetko sa začalo 17. septembra 2018. Bol pondelok večer. Kňaz sa navečeral a ako obvykle sa utiahol, aby sa pripravil na rannú omšu. „Keď som začul hluk, myslel som si, že si niekto prišiel po lieky zo skladu. Vyšiel som von a hneď na mňa mierili muži so zbraňami. Ruky mi spútali za chrbtom.“ Najprv si myslel, že sú to zlodeji a tak im dal peniaze, ktoré mal pri sebe. Dúfal, že sa tým vec ukončí. To sa však nestalo a otca Pierluigiho násilníci zobrali so sebou...

Počas väzenia s ním únoscovia zaobchádzali neobyčajne dobre: „Nikdy ma nezranili ani nezbili. Bol som pripravený zomrieť, no zistil som, že ma istým spôsobom rešpektujú. Ich cieľom bolo obrátiť ma na islam – cítil som psychický tlak, ale nezažil som žiadne fyzické násilie.“

Dlhé dni a noci však musel putovať po rozľahlej púšti pozdĺž rieky Niger. „Pýtal som sa: ‚Kde to sme?‘ ,Kam ideme?‘ A plakal som, lebo som bol stratený. V slzách som volal: ‚Pane, kde si?‘ Kričal som na Boha, hneval som sa na neho, no cítil som, že je tam. Bol jedinou prítomnosťou, ktorá ma niesla.“

Dni boli podľa jeho slov jednotvárne a čas plynul pomaly. „Po zobudení mi sňali putá a ja som sa modlil ruženec, ktorý som si zhotovil počas chôdze z malého povrázku. Niekedy som varil. V poslednej fáze ma sprevádzal ďalší rukojemník, s ktorým som sa mohol porozprávať, a mali sme aj malé rádio.“ Takto uplynuli dva roky života. V neistote, samote, v strachu.

Večer 6. októbra 2020 prišiel nejaký muž na aute a zakričal, že je oslobodený. O dva dni neskôr, večer, po moslimskej modlitbe odcestovali. Oslobodenie Pierluigiho sa odohralo v rámci výmeny väzňov, ktorú dohodla malijská vláda na čele s dočasne menovaným prezidentom. Rukojemníkov previezli potom lietadlom na letisko Bamako. Maccalli sa poďakoval Bohu a prítomným predstaviteľom úradov. Večer 8. októbra 2020 boli prevezení do Ríma, kde sa zvítali s rodinami, a otec Maccalli mohol sláviť Eucharistiu.

Dnes už tento slobodný človek hovorí, že počúva chvály o tom, že sa nikdy nevzdal. „Nikdy som nebol sám, hoci som sa tak niekedy cítil. Dnes viem, že Pán bol so mnou.“ Skúsenosť, ktorá na kňaza hlboko zapôsobila, bolo veľké ticho. „Po toľkých rokoch kázania som musel mlčať. Pochopil som, že možno to bola moja misia – skutočné ticho púšte a k nemu iba hudba vejúceho vetra. Spoločnosť mi robili hviezdy, veľmi pekné a veľmi jasné. Cez deň som musel znášať páliace slnko, horúčavu a smäd. Áno, trpel som. No to veľké ticho bolo požehnaním – je to vnútorná cesta, ktorá nás vedie do diaľky i hĺbky.“

„Žil som v Afrike 21 rokov. Afrika je krásna, silná, jej základom je výmena a vzájomné delenie sa.“ Afrika je však dnes tiež ako telo spútané reťazami násilia, ktoré vytvárajú rebelantské hnutia. Za posledné roky prudko stúpa miera násilia a pribúdajú straty na životoch, ale aj na dušiach. „Sú to mladí ľudia indoktrinovaní propagandou a nevedia, čo robia,“ hovorí otec Pierluigi.

Pre Cirkev v Afrike tak ostáva jedinou cestou vytrvalá služba a ohlasovanie evanjelia. Na tomto diele majú účasť aj dobrodinci nadácie ACN, ktorí svojou štedrosťou pomáhajú v službe tým, ktorých Boh povolal do služby priamo na mieste. Jedným z príkladov tejto služby je univerzitné centrum na štúdium kresťansko-islamského dialógu v meste Bamako v Mali. Toto centrum založila Spoločnosť afrických misií, do ktorej patrí aj Pierluigi a za 12 rokov má 134 absolventov – laikov, katechétov, rehoľné sestry, kňazov a ďalších, ktorí prichádzajú každý deň do kontaktu s moslimami. Na stavbu dôstojnej budovy pre takýto inštitút sme prisľúbili pomoc vo výške 186 tisíc eur.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2021