"Pracujme, dokiaľ je deň. Až príde noc, tak sa postará Pán," hovorieval prvý český salezián Ignác Stuchlý. Pápež František pri audiencii prefekta Kongregácie pre svätorečenie v decembri schválil dekrét, potvrdzujúci hrdinské čnosti tohto Božieho služobníka.
Ignác Stuchlý sa narodil v sliezskej Boleslavi 14. decembra 1869. V septembri 1894, keď mal 25 rokov, prišiel k saleziánom do Turína. Vstúpil do noviciátu a pokračoval v štúdiách, ktoré začal u dominikánov v Košiciach. V novembri 1901 prijal kňazskú vysviacku. Potom pôsobil v saleziánskom konvikte v Gorici, odkiaľ odišiel do slovinskej Ľubľany s úlohou dostavať tu kostol a starať o saleziánsky ústav (1910). Túto prácu mu značne skomplikovala Prvá svetová vojna, takže ju skončil až v roku 1924. Potom bol poslaný do talianskej Perosa Argtentina, kde žilo v saleziánskej komunite aj niekoľko Čechov, a kam boli na saleziánsku formáciu posielaní chlapci z vtedajšieho Československa.
V tom čase začína v Čechách a na Morave záujem o príchod saleziánov. Po rozmanitých peripetiách saleziáni vo Fryštáku kúpili kláštor od sestier Nepoškvrneného Počatia. V septembri v roku 1927 sem na čele s I. Stuchlým dorazilo z Talianska 17 chlapcov a traja saleziáni. Dielo sa čoskoro rozrástlo a Stuchlý, ktorý si medzitým pre svoju bielu hlavu vyslúžil od Fryštačanov prezývku "Staříček", sa zasadil o vybudovanie ďalších saleziánskych ústavov v Čechách a na Morave (Ostrava, Praha, Brno, Pardubice ...). V roku 1935 je menovaný za provinciála samostatnej československej saleziánskej provincie, a v decembri 1939, kvôli vojnovým udalostiam, bol menovaný za provinciála samostatnej českej saleziánskej provincie. V priebehu Druhej svetovej vojny niekoľko saleziánskych ústavov v Čechách a na Morave zhabali nacisti, ale po vojne sa Fryšták opäť stal sídlom saleziánskeho ašpirantátu.
V marci 1950 dostal Ignác Stuchlý mozgovú mŕtvicu a zostal pripútaný na lôžku. Po zrušení kláštorov bol umiestnený do Domova dôchodcov v Lukove v blízkosti Fryštáku, kde v januári 1953 zomrel. Medzi rokmi 1927-1948 Ignác Stuchlý sprevádzal k saleziánskému rehoľnému povolaniu približne 200 saleziánov. Spolu so spolubratmi prežil drámu Druhej svetovej vojny a zrušenie saleziánskeho diela v roku 1950.
Ignác Stuchlý bol nielen zakladateľ "štruktúr" saleziánskeho diela, ale predovšetkým živým príkladom kontinuity saleziánskej tradície, ktorú načerpal od talianskych saleziánov v Turíne a v Ríme, pričom mimoriadny vplyv na neho mal nástupca dona Bosca blahoslavený Michal Rua.
Svoju vytrvalosť a vernosť Bohu aj donovi Boscovi osvedčil tiež v izolácii po roku 1950 v posledných rokoch života. Povzbudzoval vtedy mladých saleziánov, aby sa za žiadnych okolností neodklonili od svojho pôvodného povolania a zostali verní Kristovi a Cirkvi. "Len vytrvať a držať fest", bolo jeho obľúbené príslovie.
-
Aktualizované