Rodičia vymohli jeho prepustenie zo psychiatrie, no aj doma pokračoval v hre na blázna ďalších trinásť rokov. V roku 1968 sa mu podarilo vycestovať do Ríma, kde ostal. Tam vyučoval, písal a spolupracoval s Vatikánskym rozhlasom. Po páde totality sa vrátil na Slovensko. V roku 1993 sa stal na šesť rokov provinciálom slovenských saleziánov.
Saleziáni si sto rokov od narodenia Ernesta Macáka pred rokom pripomenuli odhalením pamätnej tabule na saleziánskom kostole v Bratislave na Miletičovej ulici, aj viacerými spomienkovými udalosťami v saleziánskych strediskách. Tiež vznikla webová stránka a stránka na sociálnej sieti, kde kongregácia pripomína viacero myšlienok a udalostí zo života Ernesta Macáka.
Pri svätej omši za dona Ernesta pred rokom salezián Marián Valábek vyzdvihol jeho pomoc pre spolubratov. „Nedal pokoj a robil aj napriek všetkým ťažkostiam. O každého sa zaujímal a hľadal, čo si Boh praje. A hľadal aj a pomáhal hľadať aj druhým. Učil nás rozlišovať. Môj drahý, ako sa máš? To bolo typické preňho, že takto vždy sa prihovoril človekovi," povedal.
Pre pandémiu rehoľa saleziánov nemôže rok storočnice Ernesta Macáka ukončiť nijako oficiálne. Salezián Marián Husár pred rokom pre Rádio LUMEN vyzdvihol, že Ernest Macák bol vzorom vernosti.
„Bol mučeníkom a zostal verný. A všetky tie prenasledovania ho nezlomili, ale práve ešte ho prehĺbili vo vzťahu k Pánu Bohu a stal sa pre nás veľkým príkladom a zároveň aj veľkým duchovným otcom, ktorý nás veľmi tak povzbudzoval. Vyžarovala z neho úžasná dobrota," povedal salezián Marián Husár.
Salezián Ernest Macák zomrel trinásteho októbra 2016 vo veku deväťdesiatšesť rokov. Podľa saleziánov a ľudí, ktorí ho poznali, zanechal po sebe stopu svätého života a bohaté duchovné dedičstvo.
-
Zdroj: Rádio LUMEN / Pavol Hudák