Anton Neuwirth (1921, Bystričany – 2004, Bojnice) bol slovenským intelektuálom, diplomatom, lekárom a politikom. Napriek tomu, alebo možno práve preto, že bol svedkom hrôz 20. storočia, sa jeho životným heslom stala výzva: „Liečiť zlo láskou.” Mladý Neuwirth, ktorého otec bol Žid, bol svedkom deportácií časti svojej rodiny do nacistických táborov. Ako zrelý muž a otec štyroch detí bol sám deportovaný do komunistického väzenia, kde strávil šesť rokov. Bol vynikajúcim lekárom a verným katolíkom zaangažovaným počas svojho univerzitného štúdia do intelektuálnych kruhov.
Plne sa angažoval za konštituovanie kresťanskej a demokratickej politiky na Slovensku. Po páde komunizmu bol pri zakladaní kresťanskodemokratickej strany na Slovensku. Stal sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a čestným predsedom KDH, kandidoval za prezidenta Slovenskej republiky v roku 1993 a stal sa prvým slovenským veľvyslancom vo Vatikáne v rokoch 1994 – 1998. Pôsobil ako publicista, prednášal na témy z oblasti etiky, medicíny, politiky i duchovnej kultúry. Bol aktívny vo verejnom živote až do svojho posledného dňa. Bol ženatý, mal štyri deti.