Nóta publikovaná 29. decembra sa zaoberá otázkou vakcín proti ochoreniu COVID-19 v troch tematických okruhoch: „základné princípy a hodnoty“, „výskum a výroba“, „schválenie, distribúcia a podávanie“. Formuluje tiež orientačné línie pre ďalšiu prácu vatikánskej komisie v tejto oblasti so šiestimi cieľmi.
Dokument zdôrazňuje zásadnú rolu vakcín v boji s pandémiou, a to nielen pre individuálne zdravie, ale pre ochranu zdravia všetkých. Komisia COVID-19 a Pápežská akadémia pre život pripomínajú svetovým lídrom, že vakcíny musia byť dodané všetkým spravodlivým a rovným spôsobom, s uprednostnením tých, čo ich viac potrebujú.
V duchu nedávneho vianočného posolstva pápeža Františka Urbi et orbi, dokument nabáda svetových lídrov, aby nepodľahli pokušeniu „nacionalizmu v oblasti vakcín“ a povzbudzuje štáty k vzájomnej spolupráci, a nie konkurenčnému boju.
Na čele Komisie COVID-19, ktorú zriadil pápež František ešte počas prvej vlny pandémie, je kardinál Peter K. A. Turkson, prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. „Sme vďační vedeckej komunite za vyvinutie vakcíny v rekordných časoch; teraz je na nás zaručiť, že bude prístupná všetkým, zvlášť tým najzraniteľnejším. Je to otázka spravodlivosti. Musíme preukázať raz a navždy, že sme jedna ľudská rodina“, uviedol kard. Turkson v súvislosti s vydaním spoločného dokumentu.
Podľa slov arcibiskupa Vincenza Pagliu, ktorý je predsedom Pápežskej akadémie pre život, „pri pandémii COVID-19 sa ukázala vzájomná previazanosť ľudstva“. „Spolu s Komisiou pracujeme s mnohými partnermi na ukazovaní poučení, ktoré si ľudstvo môže vziať a na rozvíjaní etiky rizika a solidarity na ochranu tých najzraniteľnejších zo spoločnosti“.
V 20-bodovej nóte sú viaceré odkazy na relevantné dokumenty, vrátane najnovšej Nóty Kongregácie pre náuku viery o morálnosti použitia špecifických vakcín. V úvode sa zdôrazňuje potreba nezužovať zápas s pandémiou len na organizačnú stránku, ale pamätať na dlhodobý horizont, ako aj na rozhodujúci význam ľudských postojov a spoločnej ochoty ku konverzii:
„Popri nasadení sa v akútne naliehavej činnosti je pri reagovaní na pandémiu dôležité zároveň pamätať na dlhodobé efekty, aby sa mohlo dosiahnuť „uzdravenie“, ktoré bude globálne a regenerujúce. Veď ak sa odpovede obmedzia len na rovinu organizačnú a riadiacu, bez opätovného preverenia predpokladov, ktoré viedli k súčasným ťažkostiam, a bez nadobudnutia ochoty nás všetkých ku skutočnej konverzii, nedôjde k tým premenám spoločností a sveta, ktoré nepochybne potrebujeme (porov. Encyklika Fratelli tutti, 7).“