Cristian Nani, vedúci talianskej kancelárie Open Doors, v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas zdôrazňuje, že stále sa dosť nehovorí tlaku na kresťanov, ktorý im robí zo života peklo. Obsahuje napríklad sťažený prístup k vzdelávaciemu systému, zdravotnej starostlivosti alebo zamestnaniu, čo znamená, že sú porušené základné práva veriacich. „Pandémia sa stala multiplikátorom diskriminácie kresťanov,“ hovorí Nani.
„Za zmienku stojí konkrétny príklad. Väčšina kresťanov z Indie, Bangladéša a Pakistanu, ktorým sme prišli pomôcť pred Vianocami, nemala prístup k štátnej pomoci občanom týchto krajín. Pri distribúcii prvej pomoci v boji proti koronavírusom, ako sú masky a dezinfekčné prostriedky, boli systematicky diskriminovaní, hovorí šéf talianskej kancelárie Open Doors. - Preto sme počas výluky zorganizovali ďalšiu podpornú kampaň, ktorú sme nazvali „Poslední v rade“, pretože sú na konci. Kvôli viere im dokonca odmietajú prístup do nemocníc. V moslimskom Somálsku boli kresťania obviňovaní zo šírenia vírusu ako neveriaci. V Nigérii sa lockdown stal príležitosťou pre útoky islamských teroristov na kresťanské komunity. Počuli sme o mnohých vraždách, útokoch, únosoch.“
Vedúci talianskej kancelárie Open Doors poukazuje na stále nepreskúmaný rozmer prenasledovania kresťanských žien, ktorým je ich sexuálne vykorisťovanie. Platí to najmä v krajinách ako India a Pakistan. Poukazuje na to, že Severná Kórea zostáva stále na čele krajín, kde sú Kristovi nasledovníci roky najviac prenasledovaní. V tomto roku bolo najväčšie protikresťanské násilie zaznamenané v Nigérii, Kamerune, Stredoafrickej republike, Konžskej demokratickej republike, Burkine Faso a Mali. Mierne sa zlepšila situácia v Sudáne, keď bol zrušený zákon o islamskom odpadlíctve, ktorý výrazne obmedzil náboženskú slobodu.