V sobotu 26. decembra na poludnie sa Svätý Otec pomodlil mariánsku antifónu Anjel Pána v spojení s veriacimi cez médiá. Keďže pohyb po uliciach je vo sviatočných dňoch kvôli zdravotnej prevencii v rámci Talianska obmedzený, tentoraz sa pápež František prihovoril nie z okna nad Námestím sv. Petra, ale z vianočne vyzdobenej Sály bibliotéky na vrchnom poschodí Apoštolského paláca.
V úvodnom biblickom zamyslení pápež František vysvetlil, že ťažiskom svedectva sv. Štefana bolo jeho pripodobnenie sa Ježišovi v službe ľuďom a v odpustení nepriateľom:
„Svedkovia svietia svetlom Ježiša, nie svojím vlastným svetlom. Ani Cirkev nemá vlastné svetlo; práve preto starovekí otcovia volali Cirkev: «tajomstvo luny»“.
Ovocím kresťanského svedectva je premieňanie sveta láskou:
„Svätý Štefan, kým znášal údery dopadajúcich kameňov nenávisti, vracal im naspäť slová odpustenia. Tým zmenil dejiny. Aj my môžeme každý deň zmeniť zlo na dobro, ako navrhuje jedno pekné príslovie, ktoré hovorí: «Buď ako palma: keď do nej hádžu kamene, ona spúšťa datle».
Svätý Otec sa pri tejto príležitosti poďakoval všetkým, ktorí mu zaslali pozdravy k Vianociam. Urobil tak po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení Apoštolského požehnania týmito slovami:
„V týchto dňoch som dostal blahoprajné pozdravy z Ríma i z iných častí sveta. Nedá sa odpovedať každému, ale využívam túto príležitosť a vyjadrujem teraz moju vďaku, osobitne za dar modlitby, v ktorej pamätáte na mňa a veľmi ochotne ju opätujem z mojej strany.“
Pápež František opätovne odporúčal využiť vianočný čas na rozjímavú formu modlitby pred betlehemskými jasličkami:
„Nech atmosféra vianočnej radosti, ktorá dnes pokračuje a stále napĺňa naše srdcia, vzbudí v nás všetkých túžbu kontemplovať Ježiša v jasličkách, aby sme mu potom slúžili a milovali ho v ľuďoch okolo nás.“
V kontakte s veriacimi len prostredníctvom televíznych kamier Svätý Otec reagoval aj na situáciu, keď je vatikánske námestie prázdne, a povzbudil veriacich k trpezlivému dodržiavaniu predpisov vydaných úradmi v záujme prekonania súčasnej pandémie.
- - - - -
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Včera evanjelium rozprávalo o Ježišovi, „pravom svetle“, ktoré prišlo na svet, o svetle, ktoré „svieti v tmách“ a ktoré „tmy neprijali“ (porov. Jn 1,9.5). Dnes počujeme o Ježišovom svedkovi, sv. Štefanovi, ktorý svieti vo tmách. Svedkovia svietia svetlom Ježiša, nie svojím vlastným svetlom. Ani Cirkev nemá vlastné svetlo; práve preto starovekí otcovia volali Cirkev: „tajomstvo luny“. Tak ako luna nemá svoje vlastné svetlo, tak ani svedkovia, no sú schopní prijať a odrážať svetlo Ježiša.
Štefan bol falošne obvinený a brutálne ukameňovaný, ale v tme nenávisti, v tých mukách ukameňovania, odzrkadľuje Ježišovo svetlo: modlí sa za svojich mučiteľov a odpúšťa im, ako urobil Ježiš na kríži. Je prvým mučeníkom, to znamená prvým svedkom, prvým zo zástupu bratov a sestier, ktorí až do dnešného dňa neprestávajú prinášať do temnôt svetlo: ľudí, ktorí na zlo odpovedajú dobrom, ktorí sa nepoddávajú násiliu a lži, ale špirálu nenávisti lámu zmierlivou láskou. Títo svedkovia zažínajú Boží úsvit vo tmách sveta.
Ale ako sa stať svedkami? Napodobňujúc Ježiša, prijatím svetla od Ježiša. Toto je cesta pre každého kresťana: pripodobňovať sa Ježišovi, prijať Ježišovo svetlo. Svätý Štefan nám dáva príklad: Ježiš prišiel, aby slúžil, a nie, aby sa dal obsluhovať (porov. Mk 10,45), a žije pre službu, a nie preto, aby ho obsluhovali, a prichádza kvôli službe: Štefan bol zvolený za diakona, stal sa diakonom, teda služobníkom, a pomáhal chudobným rozdávajúc im jedlo (porov. Sk 6,2).
Snaží sa napodobňovať Pána každý deň a robí to aj na konci života: tak ako Ježiš, aj on bol zadržaný, odsúdený a zabitý mimo mesta, a tak ako Ježiš, sa aj Štefan modlí a odpúšťa. Kým ho kameňujú, hovorí:
„Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ (7,60) Štefan je svedok, lebo napodobňuje Ježiša.
Niekto by sa ale mohol spýtať: slúžia skutočne na niečo tieto svedectvá o dobre, keď sa vo svete rozširuje zlo? Na čo je to dobré modliť sa a odpúšťať? Len na to, aby sa dal dobrý príklad? A čo z toho? - Nie, slúži to na oveľa viac. Objavíme to v jednom detaile. Medzi tými, za ktorých sa Štefan modlil a ktorým odpustil, tak hovorí text, bol aj „mladý muž, ktorý sa volal Šavol“ (v. 58), a ktorý „schvaľoval, že ho zabili“ (8,1).
Krátko na to, Božou milosťou, sa Šavol obráti, dostane Ježišovo svetlo, prijme ho, obráti sa, a stane sa Pavlom, najväčším misionárom v dejinách.
Pavol sa skutočne rodí Božou milosťou, a to skrze Štefanovo odpustenie, zásluhou Štefanovho svedectva. V tomto tkvie zárodok jeho obrátenia. Je to dôkaz toho, že skutky lásky menia dejiny: aj tie nepatrné, skryté, každodenné. Lebo Boh riadi dejiny pokornou odvahou toho, kto sa modlí, miluje a odpúšťa. Mnoho skrytých svätcov, svätcov z dverí od vedľa, skrytých svedkov života, malými skutkami lásky mení dejiny.
Byť svedkami Ježiša platí aj pre nás. Pán túži, aby sme zo života spravili neobyčajné dielo obyčajnými skutkami, každodennými skutkami. Tam, kde bývame, v rodine, v práci, kdekoľvek, sme povolaní byť Ježišovými svedkami, aj keď iba darujeme svetlo v podobe úsmevu, svetlo, ktoré nie je naše: ale je Ježišovo, a tiež aj keď len ujdeme temnotám klebiet a ohovárania.
A potom, keď uvidíme niečo, čo nie je v poriadku, namiesto kritizovania, očierňovania a lamentovania, modlime sa za toho, kto schybil, a za danú ťažkú situáciu. A keď v rodine vznikne hádka, namiesto snahy prevládnuť, skúsme situáciu upokojovať; a pre stále nové začiatky, odpúšťajme tomu, kto nás urazil. Sú to drobnosti, ale menia dejiny, lebo otvárajú dvere, otvárajú okná Ježišovmu svetlu.
Svätý Štefan, kým znášal údery dopadajúcich kameňov nenávisti, vracal im naspäť slová odpustenia. Tým zmenil dejiny. Aj my môžeme každý deň zmeniť zlo na dobro, ako navrhuje jedno pekné príslovie, ktoré hovorí: „Buď ako palma: keď do nej hádžu kamene, ona spúšťa datle“.
Dnes sa modlime za tých, ktorí znášajú prenasledovanie pre Ježišovo meno. Je ich žiaľ veľa. Je ich viac ako v raných časoch Cirkvi. Zverme Panne Márii týchto bratov a sestry, ktorí odpovedajú na útlak miernosťou a ako praví svedkovia Ježiša víťazia dobrom nad zlom.
Preložila: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková