Rožňavská diecéza vstúpila do tohto roku ako do Roku Eucharistie – slávenom v diecéze a do Roku Božieho slova – slávenom v celej Cirkvi. Biskup Stolárik myšlienku prežívať a sláviť Rok Eucharistie v sebe nosil dlhšie a postupne sa v ňom „zbierali“ ďalšie dôvody pre vyhlásenie Roka Eucharistie. „Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života," pomohol si Katechizmom katolíckej cirkvi.
„Táto veta stručne vystihuje, prečo sme chceli prežívať Rok Eucharistie. Bol som len milo prekvapený, priam dojatý, keď Svätý Otec František vyhlásil pre celú Cirkev Rok Božieho slova. Nedá sa žiť ani bez Slova, ani bez Chleba. Mali sme pre tento rok pripravený program, ktorého vrcholom mal byť Diecézny eucharistický deň v máji. Veľa z plánovaného sa nedalo uskutočniť, ale veľa sa dalo, hoci vo veľmi obmedzených podmienkach. Záležalo to od ochoty, tvorivosti... Verím, že náš Pán, ktorý nemohol prichádzať do sŕdc ľudí pod spôsobom Chleba, prichádzal cez duchovné sväté prijímanie," uviedol.
„Horlivosť tých, ktorí túžili prijímať ho, vynahradil spôsobom, milosťami, ktoré isto pocítili. Boh ani vo veľmi ťažkej situácii pandémie a všetkého, čo bolo a je s ňou spojené, neopustil svoj ľud. Jednoznačne možno povedať, že rok 2020, zvlášť od marca bol veľmi náročným časom pre všetkých. Myslím si, že pandémia koronavírusu sa dotkla všetkých a všetci ňou nejakým spôsobom trpeli alebo stále trpíme," pokračoval biskup Stolárik.
„Najviac tí, ktorých sa dotkla samotným ochorením na koronavírus, tých, ktorí sa do vysilenia najrôznejším spôsobom starajú o chorých, o chod spoločnosti, v neposlednom rade samozrejme tých, ktorí stratili na následky tohto ochorenia svojich drahých... Nedajú sa tu vymenovať všetky oblasti bolesti a utrpenia, ujmy, ktoré to všetko spôsobilo a pôsobí; zvlášť aj ekonomické problémy, v mnohých rodinách existenčné. Keď hovorím o tomto všetkom, môžem povedať, že môj rok 2020 sa niesol v znamení vyššie povedaného. Doliehala na mňa bolesť všetkých, samozrejme aj ťažké rozhodnutia o zatvorení kostolov, o obmedzeniach, ktoré sa týkali prežívania života viery prostredníctvom liturgických slávení," uviedol biskup Stolárik.
Rok 2020 budú podľa rožňavského bisupa mnohí komentovať ako náročný a navždy spojený s pandémiou. „Takéto niečo si nepamätá nikto zo súčasníkov. Ale mohol priniesť aj radosť a pre tých, ktorí hľadali, aký zmysel dať všetkému, teda mohol mať aj pozitívnu stránku. Pre mňa bola veľmi radostná a pokoj prinášajúca skutočnosť, že napriek tomu všetkému ťažkému, sme neboli sami. Bol a stále je tu Boh – Emanuel, ktorý je s každým z nás, spolucíti, spolu s nami trpí, ochotný a pripravený pomôcť," vravi biskup Stolárik.
„Bolo pre mňa neotrasiteľnou istotou, že utiekať sa k Bohu, k Panne Márii, sv. Jozefovi, k svätým – prinesie vypočutie, pomoc, lebo Boh je Láska. Preto som sa modlil, modlím, vyzýval som a pozývam stále modliť sa v rodinách, zjednocovať sa v modlitbe zvlášť v tejto ťažkej situácii. Cítili sme pomoc a ochranu neba a aj keď stále dolieha ťažoba, hrozba koronavírusu, ktorý si už „vzal“ mnoho obetí u nás aj vo svete, Boh môže a chce pomôcť zvládnuť toto obdobie ťažkej skúšky. Ďalej, čo ma dojímalo a za čo som vďačný je to, koľko ľudí sa postavilo do prvej línie v boji s pandémiou, nehľadiac len na seba, ale plní ochoty slúžiť – akýmkoľvek potrebným spôsobom – nebudem menovať osobitne všetky oblasti, lebo nechcem na nikoho zabudnúť. Naozaj im patrí uznanie, úcta a veľká vďaka. Nech im to všetko odplatí dobrý Pán," pokračoval v hodnotení roka 2020.
Biskup Stolárik pridal i východisko do ďalšieho obdobia. „Prichádza mi na um Žalm 121, zvlášť verš 2: „Pomoc mi príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem.“ Tieto slová Svätého Písma sú potvrdené toľkokrát v samotnej Biblii a tiež v živote nespočetného množstva veriacich v Pána. Potrebujeme uznať, že potrebujeme Pána, že On chce, aby sme sa na neho obracali ako deti vo svojich potrebách, hoci sme slabí, hriešni, veď On prišiel kvôli malým, slabým, kvôli tým, ktorí potrebujú lekára, prišiel volať hriešnikov (porov. Mk 2,17). Prišiel nás vykúpiť, zachrániť. Ale vykúpiť môže len toho, kto uzná, že vykúpenie potrebuje, kto uzná, že je chorý, hriešny a Ježiša Krista uzná a prijme ako svojho Vykupiteľa. A náš Vykupiteľ nás vykúpi, hoci nie vždy spôsobom, ktorý máme v našej predstave, ale takým spôsobom, ktorý je pre nás najlepší. Teda odporúčam – mať veľkú nádej – čas Vianoc je ten najpríhodnejší - mať veľkú nádej a dôveru v Boha, vo vykúpenie a prijať Vykupiteľa. On má riešenia."