Ignác Stuchlý sa narodil v sliezskej Boleslavi 14. decembra 1869. V septembri 1894, keď mal 25 rokov, prichádza k saleziánom do Turína. Vstupuje do noviciátu a pokračuje v štúdiách, začatých u dominikánov v Košiciach. V novembri 1901 prijíma kňazskú vysviacku. Potom pôsobí v saleziánskom konvikte v Gorici, odkiaľ odchádza do slovinskej Ľubľany s úlohou dostavať tu kostol a starať o saleziánsky ústav (1910). Túto prácu mu značne skomplikovala Prvá svetová vojna, takže ju skončil až v roku 1924. Potom bol poslaný do talianskej Péróz, kde žilo v saleziánskej komunite aj niekoľko Čechov, a kam boli na saleziánsku formáciu posielaní chlapci z vtedajšieho Československa.
V tom čase začína v Československu záujem o príchod saleziánov. Po rozmanitých peripetiách saleziáni vo Fryštáku kupujú kláštor od sestier Nepoškvrneného Počatia. V septembri v roku 1927 sem na čele s I. Stuchlým dorazilo z Péróz 17 chlapcov a traja saleziáni. Dielo sa čoskoro rozrastá a Stuchlý, ktorý si medzitým pre svoju bielu hlavu vyslúžil od Fryštačanů prezývku Staříček, sa zasadí o vybudovanie ďalších saleziánskych ústavov v Československu (Ostrava, Praha, Brno, Pardubice ...). V roku 1935 je menovaný za inšpektora novozriadenej samostatnej českej saleziánskej provincie. V priebehu Druhej svetovej vojny je niekoľko saleziánskych ústavov zhabaný nacistami, po vojne sa Fryšták opäť stáva sídlom saleziánskeho ašpirantátu.
V marci 1950 dostal Ignác Stuchlý mozgovú mŕtvicu a zostal pripútaný na lôžku. Po zrušení kláštorov bol umiestnený do Domova dôchodcov v Lukove v blízkosti Fryštáku, kde v januári 1953 umiera. Medzi rokmi 1927-1948 Ignác Stuchlý sprevádzal k salesiánskému rehoľnému povolaniu približne 200 saleziánov. Spolu so spolubratmi prežil drámu Druhej svetovej vojny a zrušenie saleziánskeho diela v roku 1950.
Ignác Stuchlý bol nielen zakladateľ "štruktúr" saleziánskeho diela, ale predovšetkým živým príkladom kontinuity saleziánskej tradície, ktorú načerpal od talianskych saleziánov v Turíne a v Ríme, pričom mimoriadny vplyv na neho mal nástupcu dona Bosca blahoslavený Michal Rua.
Svoju vytrvalosť a vernosť Bohu aj donovi Boscovi osvedčil tiež v izolácii po roku 1950 v posledných rokoch života. Povzbudzoval vtedy mladých saleziánov, aby sa za žiadnych okolností neodklonili od svojho pôvodného povolania a zostali verní Kristovi a Cirkvi. "Len vytrvať a držať fest", bolo jeho obľúbené príslovie.